RUSKO
Katedrála Vasila Blaženého [ ], známa aj pod názvom Pokrovský chrám, je hlavnou dominantou Červeného námestia, ale aj samotnej Moskvy. Tak ako New York má svoju Sochu slobody ako Paríž má svoju Eiffelovú vežu ako Rio De Janeiro sochu Spasiteľa Krista, tak Moskva má svoj vlastný symbol - chrám Vasila Blaženého.
Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana Hrozného ako spomienka na víťazstvo ruských vojsk nad Kazachmi (Tatármi) v roku 1552. Chrám Vasila Blaženého mal vlastne predstavovať podľa jednej interpretácie nebeský Jeruzalem, no podľa druhej spojenie Ruska s Európou a Áziou.
Výstavba katedrály začala na mieste pôvodného chrámu Trojického. Architekt stavby nie je jednoznačný. Predpokladá sa, že ním bol Postnik Jakovlev, ktorému podľa legendy po dokončení práce práve na príkaz Ivana Hrozného vypichli oči – údajne preto, aby už nikde inde vo svete podobný chrám nepostavil.
V rokoch 1553 až 1560 bolo postavených osem samostatných kostolov s jedným základom. Každý ma svoju vlastnú architektonickú výzdobu internú i externú. Jednotlivé kostoly/kaplnky sú pomenované nasledovne:
• Troickoj
• Nikolaja Velikoreckogo
• Vchoda vo Ierusalim
• Kipriana i Ustiniji
• Trjoch patriarchov Konstantinopolskych
• Aleksandra Svirskovo
• Varlaama Chutyňskovo
• Grigorija Armjonskovo
Spomenutých 8 kostolov obopína centrálny stĺpovitý chrám. Deviaty kostol, resp. kaplnka Vasilija Blaženého, pribudla až v roku 1588, štyri roky po cárovej smrti. Každý kostol symbolizuje jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Po dobudovaní zvonice v roku 1670 bol chrám ako celok dobudovaný do finálnej podoby.
História chrámu Vasila Blaženého je teda naozaj bohatá, počas ktorej dochádzalo k početným prestavbám a rekonštrukciám. Spomeňme, že pôvodná farba chrámu bola biela a až časom sa jeho farba zmenila.
K zaujímavostiam chrámu Vasila Blaženého patrí napríklad aj to, že v roku 1929 bol tento chrám boľševikmi uzatvorený, následne otvorený bol až v roku 1990. Okrem iného tu bol taktiež Napoleon, ktorý v ňom nechal ustajniť kone, aby symbolicky potvrdil neisté víťazstvo nad Ruskom. Pri jeho úteku z Ruska chcel aspoň katedrálu zničiť, avšak mokré rozbušky nakoniec jeho zákerný plán našťastie prekazili.
V súčasnosti je chrám Vasila Blaženého otvorený pre bohoslužby, ale slúži aj ako múzeum. Steny galérie sú zdobené freskami a olejomaľbami zo 16. až 19. storočia. Medzi najvzácnejšie exponáty chrámu spolu s freskami však patrí ikona Vstup do Jeruzalema.
Úžasná renesančná architektúra chrámu Vasila Blaženého, jej rôznorodosť v jednotlivých stavebných častiach a typické cibuľové veže z konca 16. storočia robia z tohto chrámu skutočný poklad sveta, ktorý treba navštíviť. Niet divu, že chrám ako súčasť Kremlinu je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Lokalita Chrám Vasila Blaženého je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1990.
