| MOSKVA SPRIEVODCA / MOSCOW CITYGUIDE |
|
RUSKO
Moskva je duchovným, kultúrnym a samozrejme ekonomickým centrom Ruska. Rusi majú pre toto mesto rôzne synonymá - srdce Ruska, matička Moskva a niektorí o nej hovoria ako o treťom Ríme.
Moskva patrí k mladšej generácii európskych hlavných miest. Má v sebe veľa z cárskej epochy, ale aj zo sovietskeho režimu. A aj to je možno dôvod, prečo je tak populárna.
Moskvu založil v r.1147 knieža Jurij Dolgorukij, ktorý sa rozhodol, že opevní návršie nad riekou Moskva, obývané niekoľko storočí lovcami a rybármi. Prvé písomné zmienky o tomto jednoduchom sídlisku pochádzajú tiež z tohto obdobia. V r. 1156 buduje knieža z dreva prvý moskovský Kremeľ.
Moskva nadobudla väčší význam na konci 16. stor. za cára Ivana IV. Hrozného. Obklopil hradbami mestské štrvte a dal vybudovať chrám Vasila Blaženého. V r.1712 cár Peter I. degradoval Moskvu na provinčnú metropolu a hlavným mestom ruskej ríše sa stal Petrohrad. Počas Napoleonovho útoku na Moskvu v r.1812 mesto vyhorelo do základov. A znovu povstalo... V rámci burlivého stavebného rastu vznikali budovy v secesnom štýle, vily, poschodové budovy, továrne a koncom 19. stor. bola Moskva významným centrom obchodu, kde žilo približne jeden milión obyvateľov.
V r.1917 zvíťazila v Rusku socialistická revolúcia a Moskva sa opäť stala hlavným mestom, kam sa nasťahovala nová sovietska vláda.
V r. 1935 bol so zahájením stavby metra vyhlásený Generálny plán rekonštrukcie Moskvy. Z pôvodnej architektonickej podoby mesta sa zachovala len základná štruktúra kruhov sústredených okolo Kremľa, od ktorého sa lúčovito rozbiehajú hlavné komunikácie. Stalinov teror, Hitlerova útočná vojna, povojnová vláda funkcionárskej nomenklatúry a Gorbačovova perestrojka charakterizovali 20. storočie Moskovčanov.
Zdatnejší turisti si môžu zvoliť cestu do Moskvy vlakom. Železničné spojenie je zabezpečené denne, napríklad na trase Bratislava – Varšava – Brest – Moskva, dĺžka cesty je cca 31 hodín. Obvyklejšia je ale letecká doprava, ktorá končí na letisku Šeremetevo II, zabezpečujúcom medzinárodné lety do celého sveta. Let z Bratislavy do Moskvy trvá približne 2 hodiny, 35 minút.
Cesta z letiska do centra mesta vedie cez dlhé a pochmúrne sídliská, pomedzi hustý špalier veľkoplošných reklamných panelov a betónové kvádre lemujúce osemprúdové bulváre. Dopravu z/do letiska zabezpečujú početné autobusové spoje (linka 817 smerujúca k stanici metra Planernaya, či linka 851 smerom k stanici metra Rechnoi Vokzal). Dopravu medzi terminálmi letiska Šeremetevo zabezpečujú tzv. shuttle busy a to zadarmo.
Ďalšou dopravnou alternatívou je vlak - Aeroexpress.
Doprava v meste Moskva je zabezpečená autobusmi, minibusmi, trolejbusmi, električkami, taxíkmi, no najvýhodnejším a najrýchlejším dopravným prostriedkom je Metro. Kto chce vidieť historickú Moskvu, musí trochu hľadať, ale moskovský Kremeľ neminie nikto.
Táto trojuholníková pevnosť ruskej ríše, Moskovský Kremeľ [ | ], je dominantou Moskvy a spolu s presláveným Červeným námestím sa od r. 1990 nachádza na zozname svetového dedičstva UNESCO. Slovo „kremeľ“ kedysi znamenalo v starom Rusku mestský hrad alebo pevnosť, ktoré malo takmer každé historické mesto na území Ruska.
Vonkajšie múry Kremľa z pálených tehál sú vysoké 5 až 17 m a ich celková dĺžka je vyše dva kilometre. Ich majestátnosť zvýrazňuje dvadsať veží.
Srdcom Kremľa je Chrámové námestie. Stavba chrámového komplexu sa začala v 15. storočí. Mezi najznámejšie kostoly a paláce patria Uspenskij sobor (Uspenský chrám) so slávnymi freskami, chrám Zvestovania, chrám sv. Archanjela Michaela a Veľký Kremeľský palác.
V Uspenskom chráme prijal Ivan IV. Hrozný v 16. storočí oficiálne titul cára a odvtedy sa stal Kremeľ rezidenciou ruských cárov. Boli v ňom korunovaní následníci trónu, metropoliti a patriarchovia, vykonávané náboženské obrady a štyri storočia bol hlavným chrámom ruskej ríše.
Atrakciou Kremľa je megadelo-cárovo delo, vyrobené v r. 1586. Váži štyridsať ton. Vyzdobené je reliéfom cára Fjodora. V boji ho nikdy nepoužili. Blízko sa nachádza aj zvon, ktorý váži až 200 ton. Dielo bolo dokončené v r. 1735, no v r. 1737 zhorela drevená konštrukcia, ktorá podopierala zvon. Pri hasení požiaru zvon praskol, a tak je dnes exponátom, ktorý nikdy nezazvoní.
Červené námestie [ ] je jedným z najznámejších objektov Moskvy a jedným zo symbolov krajiny, ktorá tu ešte donedávna demonštrovala svoju silu na známych vojenských prehliadkach. Námestie oddeľuje Kremeľ a historické jadro mesta s väčšinou pamiatok. Tam, kde sa Červené námestie zvažuje k rieke Moskva, sa týči rozprávkový chrám Vasila Blaženého s pestrými kupolami - jedna z dominánt Moskvy.
Chrám bol postavený v r.1553 za Ivana Hrozného z vďačnosti za víťazstvo nad Zlatou hordou v Kazani. Deväť veží má pripomínať deväť dní, behom ktorých boli Tatári premožení. V r. 1588 bola vybudovaná desiata kaplnka, zasvätená svätému Vasilijovi, podľa nej získal meno celý chrám.
Interiér chrámu je jednoduchší, ikony a fresky však môžu tiež zaujať návštevníkov. Na Červenom námestí sa nachádza aj Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina [ | ], ktoré je miestom posledného odpočinku sovietskeho politika a revolucionára Vladimira Iľjiča Lenina. Bolo vybudované v r. 1930 architektom Alexejom Ščusevom z čierneho labradoritu a červeného porfýru. Naďalej je to kultovné miesto pre rôzne skupiny ľudí.
Z množstva kláštorov, ktoré sa nachádzajú v Moskve, nemožno vynechať prehliadku Novodevíčiho kláštora. Bol založený v r. 1524 južne od centra mesta. Novodevíči kláštor [ | ] je najkrajším uzavretým kláštorným komplexom v Moskve. Už z diaľky ho vidieť vďaka červenobielej, 72m vysokej zvonici. Po celé stáročia bol úzko spätý s históriou cárskej rodiny. Tu bol korunovaný Boris Godunov, sem boli posielané za mníšky ženy, ktoré boli v Kremli nežiaduce. V strede areálu sa týči Smolenský chrám.
História kláštorného cintorína sa začala v 16. stor., kedy Ivan Hrozný nariadil, aby jeho dcéra Anna bola pochovaná v Smolenskom chráme. Neskôr sa z cintorína stáva elitné pohrebište šľachty. V r. 1898 bol založený súčasný cintorín na juh od kláštorných hradieb. Sú tu pochované osobnosti, napr. Anton Pavlovič Čechov, Sergej Prokofiev, Dmitrij Šostakovič, operný spevák Fjodor Šaljapin. Miesto posledného odpočinku tu našla aj Raisa Gorbačovová. Dlhú dobu bol cintorín vyhradený len pozostalým, od polovice 80. rokov je sprístupnený i verejnosti.
Moskva je predvšetkým centrom kultúry. Pre záujemcov o operu, balet, divadlo a koncerty má pripravenú bohatú ponuku. Na prvom mieste záujmu je baletný súbor Veľkého divadla, ktoré ponúka 2300 miest na sedenie. Budova bola postavená v r.1821 až 1825, svoj prepychový interiér s pozlátenými štukovými stropmi získala neskôr, až po požiari v r.1853.
Vedľa klasickej starej budovy má Veľké divadlo tiež novú scénu, kde sa tiež uvádzajú opery a balety.
Spomedzi veľkého množstva múzeí a galérií je najväčším lákadlom pre turistov Puškinovo múzeum výtvarných umení [ | ] s rozsiahlymi zbierkami neruského umenia a Treťjakovská galéria [ | ]. Obchodník Pavel Treťjakov získal prvé obrazy v r. 1856, neskôr sa svojou zbierkou špecializoval na diela ruského maliarstva. Svoju kolekciu sprístupnil verejnosti a daroval mestu Moskva. Zbierka ruského umenia v súčasnosti zahŕňa exponáty z deviatich storočí a je najväčšia tohto druhu na svete.
Moskva vyjde v ústrety aj tým, ktorí vyhľadávajú zábavu. Je v nej množstvo barov, reštaurácií, kasín a diskoték. Ponúka prekvapenia aj deťom. Je tam svetoznámy Ruský štátny cirkus, veľmi obľúbený cirkus Nikulin, ale aj ZOO v centre mesta, kde v spoločnosti 5000 zvierat možno stráviť celý deň.
Moskva je na čele rebríčka nadrahších miest sveta, tu sa odohrávajú štyri pätiny všetkých kapitálových transakcií v Rusku. A tak ako sa zmenila Moskva, zmenili sa aj ľudia. Vznikla nová vrstva Moskovčanov-elitných, bohatých,sebavedomých ľudí z mladšej generácie, ktorým sa podarilo urobiť neuveriteľnú kariéru.
Obrat k novému výrazne odráža aj Arbat, jedna z najstarších ulíc mesta. Zmenila sa na pešiu zónu a stala sa elegantným javiskom pre turistov, Moskovčanov, pre umelcov a pre tých, ktorým sa podarilo z perestrojky vyťažiť.
Jeden z najväčších obchodných domov GUM [ | ] (Glavnyj universalnyj magazin), postavený v r. 1888-1894, stojaci oproti Kremľu, je otvorený denne od 10:00 do 22:00 hodiny. Symbolizuje novú záľubu Moskovčanov v konzume. Najznámejšie svetové značky a tomu zodpovedajúca cena určujú aj zloženie zákazníkov.
Moskva sa nepodobá na žiadne iné európske mesto a ponúka veľa protikladov. Jednotvárnu a nevýraznú šeď mesta zo sovietskej éry vystriedala Moskva pestrejšia, pútavejšia a osvetlenejšia.
Veľké zmeny v zemi sa podpísali aj na ľuďoch - z hospodárskeho prerodu profitujú len niektorí, ostatní zostávajú len divákmi luxusu. Napriek všetkým týmto vlastnostiam, a možno práve pre tieto črty, je Moskva pre návštevníkov zaujímavá a príťažlivá.
