| JERUZALEM SPRIEVODCA / JERUSALEM CITYGUIDE |
|
IZRAEL
Jeruzalem je jedno z najznámejších a najmagickejších miest na svete. Je to mesto, kde sa zrodilo kresťanstvo a zároveň najposvätnejšie miesto vyznávačov judaizmu. Moslimovia tu zase majú tretiu najvzácnejšiu mešitu na svete.
Mesto Jeruzalem zažilo veľa vpádov cudzích vojsk a bolo mnohokrát úplne zničené. Dnes je to hlavné mesto izraelského štátu s početnou palestínskou komunitou, ale tiež ho obývajú tie najortodoxnejšie židovské skupiny.
Moderné mesto s nákupnými ulicami je v kontraste s tisícročnou tradíciou mesta, ukrývajúceho sa za jeruzalemskými hradbami.
Jeruzalem sa v najstarších písomných zmienkach objavuje pod názvom Sálem, ale jeho existencia je tiež doložená prvou biblickou knihou Genezis. Abrahám tu na hore Moriah priniesol Bohu obeť vo forme svojho vlastného syna Izáka, ktorý bol nakoniec osudu obeti ušetrený.
Po prvýkrát sa Jeruzalem stáva hlavným mestom Židov v priebehu vlády kráľa Dávida, ktorý ho dobyl z rúk kmeňa Jebuzejcov, a postavil si tu svoj palác.
Kráľ Šalamún potom mesto rozšíril, a postavil na najvyššom kopci Chrám, ktorý sa stal hlavným miestom židovskej bohoslužby. Chrám bol podľa Biblie postavený z cédrového dreva, dovezeného z Libanonu, a jeho vnútorná svätyňa bola zdobená zlatom. Tento skvost bol zničený v roku 586 pred n. l. vojskom babylonského kráľa Nabukodonozora, kedy bola časť obyvateľstva odvlečená do zajatia do Babylonu. Keď sa po niekoľkých desaťročiach Židia z exilu vrátili, rozhodli sa postaviť si opät svoj chrám. V tomto chráme pôsobil mimo iných i sám Ježiš Kristus, ktorý tu niekedy vyučoval, uzdravoval, alebo odtiaľto vyháňal kupcov a peňazomencov. Ježiš Kristus bol po troch rokoch účinkovania ukrižovaný na hore Golgota, hneď za hradbami mesta. Skaza Jeruzalema, ktorú predpovedal, prišla v roku 70 n. l., kedy Rimania opäť zničili jeruzalemský chrám, a o šesťdesiat rokov neskôr zrovnali celé mesto so zemou. Na mieste vznikla Aelia Capitolina, rímske mesto s pravidelnými ulicami a pohanskými chrámami, ktoré neskôr kresťania prestavali na kostoly a kláštory.
V 7. storočí prichádza do Jeruzalema islam a práve na mieste židovského chrámu vzniká mešita Skalného dómu, ktorá tam stojí dodnes.
Mesto neskôr zažilo vpády križiakov i moslimských vojsk pod vedením slávneho dobyvateľa Saladína a naposledy potom vpád osmanských Turkov v 16. storočí. Práve Turci sa podujali prestaviť a obnoviť hradby, ktoré boli v histórii niekoľko krát zničené.
Vládu Osmanov vystriedal Britský mandát a vznik štátu Izrael v roku 1948, kedy sa mesto po prvej izraelsko-arabskej vojne rozdelilo na dve časti - východnú arabskú (pripadla Jordánsku a patrilo do nej celé staré mesto) a západnú Izraelskú (kde vzniklo izraelské hlavné mesto). Jeruzalem sa opäť spojil v roku 1967.
Jeruzalem sa rozprestiera na niekoľkých pahorkoch a vďaka tejto geografickej členitosti nie je orientácia v meste zložitá.
V prostriedku sa nachádza opevnené staré mesto, ktoré je z hľadiska návštevy najzaujímavejšie.
Vo východnej časti prevažuje arabské obyvateľstvo a sú tu tiež významné kresťanské kostoly a kláštory.
V západnej časti mesta žije obyvateľstvo židovské, sú tu najvýznamnejšie inštitúcie Izraelského štátu a taktiež nákupné možnosti a množstvo hotelov.
Jeruzalemské hradby tak, ako ich vidíme dnes my, pochádzajú zo 16. storočia. Predtým boli rôzne prestavované, a časť pôvodných rímskych hradieb je možné vidieť aj s rímskou bránou napríklad pri dnešnej Damaskej bráne.
Hradby sú pre turistov prístupné, vystúpiť na ne sa dá pri Damaskej alebo Jafskej bráne.
Výhľad z hradieb na mesto je neopakovateľný, a na jednotlivých úsekoch je popis toho čo návštevník pred sebou vidí.
Hradby sa ale nedajú prejsť celé dookola, a to kvôli obmedzení pohybu pri Krásnej bráne.
Do starého Jeruzalema vedie 8 brán. Jedna z nich, brána Krásna (tiež brána Zlatá, brána Milosti) je permanentne uzavretá. Je to z dôvodu, že vedie priamo na Chrámovú horu, kam majú prístup iba moslimovia a za určitých podmienok turisti. Podľa Židovského výkladu vojde Mesiáš po svojom zjavení práve touto bránou do mesta. Okrem Krásnej brány sú všetky ostatné prístupné. Najväčšia je Damaská brána, ktorou sa do mesta vstupuje z arabských štvrtí.
Odtiaľto sa dá vyjsť na hradby, ale tiež si prezrieť malé rímske múzeum na úrovni niekdajšieho rímskeho mesta.
Zaujímavá je tiež brána Jafská, ktorou sa zase do mesta vstupuje zo židovského Jeruzalema. Časť múru pri nej od 19. storočia chýba. Sionskou bránou sa dá z mesta vyjsť na horu Sion, kto chce navštíviť Múr nárekov, vojde do mesta tzv. Hnojnou bránou. Za Štefanskou bránou začína Krížová cesta.
Chrámová hora je podľa niektorých práve horou Moriah, kde mal Abrahám obetovať svojho syna Izáka. Stáli tu kedysi prvý a druhý jeruzalemský Chrám. Dnes je Chrámová hora so svojimi mešitami tretím najposvätnejším miestom moslimov.
Mešity vznikli v 7. storočí. Staršia je mešita Al Aqsá, ktorá v križiackej dobe slúžila ako palác kráľa Baldvina a tiež sídlo rádu Templárov, a bola niekoľkokrát zničená.
Skalný dóm [ ] pôvodne neslúžil ako mešita, iba ako ochrana posvätného kameňa vo vnútri, odkiaľ podľa moslimov vystúpil Mohammad do neba, kde jednal s Alláhom o počte denných modlitieb. Práve táto skala vo vnútri Skalného dómu je podľa niektorých miestom, kde stála Svätyňa svätých jeruzalemského chrámu.
Prístup do oboch mešít je dovolený iba moslimom, nemoslimovia môžu navštíviť Chrámovú horu iba zvonku.
Múr nárekov alebo Západný múr (podľa svojej polohy) ako pozostatok vonkajších hradieb Jeruzalemského chrámu (ktoré mimochodom nechal rozšíriť Herodos Veľký), je jediná časť okrsku židovského Chrámu, ktorá sa po rímskom zničení zachovala.
Podľa Židov toto miesto nikdy neopustila Božia prítomnosť, preto sa sem dodnes chodia modliť. Je to vlastne najposvätnejšie miesto pre Židov na svete.
Múr je rozdelený na dve časti, kam oddelene pristupujú muži a ženy.
Často sa tu konajú oslavy Bar mitzva, kedy sa trinásťročný židovský chlapec stáva nábožensky dospelým. Niekedy je možné vidieť pri Múre svadobný pár, ktorý pre svoje manželstvo vyprosuje požehnanie.
V múre je mnoho malých lístočkov, na ktoré miestni i návštevníci píšu svoje prosby Bohu.
V sobotu, keď Židia oslavujú šabat, nie je možné pri Múre nárekov fotiť.
Krížová cesta, tak ako ju poznáme dnes, vznikla asi v 11. storočí. Mala by kopírovať cestu Ježiša Krista po jeho odsúdení Pontským Pilátom na Golgotu.
Na Krížovej ceste je Trinásť zastavení, pri každom z nich sa odohrala nejaká udalosť (napr. pri Siedmom zastavení Ježiš padá pod ťarchou kríža) a je tam kaplnka. Posledné štyri zastavenia sú v chráme Božieho hrobu.
Jednotlivé zastavenia sú nasledovné:
1 - na dvore Omaria: odsúdenie Ježiša
2 - kaplnka Odsúdenia a kaplnka Zbičovania: Ježiš prijíma a dvíha svoj kríž
3 - kaplnka na rohu ulice El-Wad: Ježiš padá po prvýkrát pod krížom
4 - arménsko-katolícka kaplnka: stretnutie Ježiša s Pannou Máriou
5 - Šimon Cyrenský pomáha Ježišovi niesť kríž
6 - kaplnka malých sestier: Veronika utiera zakrvavenú tvár Ježiša
7 - rímsky stĺp: Ježiš padá druhýkrát pod krížom
8 - Ježiš utešuje plačúce ženy
9 - Ježiš padá tretíkrát pod krížom
10 - Ježiš prišiel o šaty
11 - Bazilika Božieho hrobu - Golgota: Ježiš je pribitý na kríž
12 - Bazilika Božieho hrobu - Golgota: Ježiš na kríži zomiera
13 - Bazilika Božieho hrobu - Golgota: Ježiša skladajú z kríža
14 - Bazilika Božieho hrobu - Golgota: Ježišov pohreb, položenie tela Ježiša do hrobu
Chrám Božieho hrobu [ ] bol do dnešných rozmerov postavený križiakmi v 11. storočí. Pôvodne ale vznikol z popudu sv. Heleny na mieste, o ktorom sa predpokladalo, že stála Golgota.
Chrám tak zastrešuje miesto Ježišovho ukrižovania, ale tiež uloženia do hrobu. Nachádzajú sa tu posledné štyri zastavenia krížovej cesty, z ktorých jedno je práve miesto na Golgote (oltár s krížom zasadeným do veľkej skaly), ďalšie je miestom, kde bolo Ježišovo telo pomazané pred pohrebom (v podobe kamennej platne, ktorá sa pomazáva vonnými olejmi) a tiež kaplnka, ktorá stojí okolo miesta možného Ježišovho hrobu.
Kostol je prístupný všetkým návštevníkom bez ohľadu na náboženské vyznanie. V suteréne kostola sa nachádza kaplnka Svätého kríža, kde podľa legendy sv. Helena objavila pozostatok dreva z Ježišovho kríža.
Hora Sion sa nachádza v bezprostrednej blízkosti jeruzalemských hradieb a vchádza sa na ňu Sionskou bránou. Je to miesto symbolického posledného odpočinku kráľa Dávida (kráľ Dávid tam nie je pochovaný, je tam ale jeho symbolický hrob, kde sa zbožní Židia prichádzajú modliť), a tiež sa tu nachádza Horná miestnosť (kde podľa Biblie Ježiš pripravil Poslednú večeru pre svojich učeníkov).
Za návštevu stojí aj tzv. Dormición (Hagia Sofia Sion), kostol posledného odpočinku panny Márie, ktorý patrí rádu Benediktínov.
V blízkosti Sionskej brány v židovskej štvrti sa nachádzajú 4 synagógy zo 16. storočia, ktoré vynikajú svojim orientálnym charakterom. Jedna z nich je tzv. Istanbulská, ktorá slúžila tureckým Židom. Najkrajší interiér má synagóga Jochanan ben Zakai.
Staré jeruzalemské mesto pozostáva zo spleti uličiek, kde hlavne arabskí obchodníci predávajú svoj tovar.
Najvýznamnejšia je Dávidova ulica, ktorá vedie od Jafskej brány a v ktorej je turistický trh.
Hlavnou nákupnou ulicou je bývalá hlavná rímska ulica (Cardo), kde v západnej časti je ešte možné vidieť pôvodné rímske stĺpy a dláždenie.
Jeruzalemské súky (od arabského souq - trhovisko) sú miestom, kde sa dá nakúpiť úplne všetko, od potravín, cez oblečenie, elektroniku až po suveníry.
Miestni šperkári tu vyrábajú zaujímavé šperky, obísť by sa tiež nemali stánky s exotickým ovocím a korením. Pri nákupe sa nemá zabúdať na vyjednávanie o cene, na ktoré obchodníci priamo čakajú.
Dávidová veža [ | ] je malý minaret v komplexe citadely pri Jafskej bráne. Tento minaret sa stal symbolom mesta Jeruzalem, ale i pomenovaním pre celú citadelu.
Citadela slúži ako múzeum histórie mesta Jeruzalem a v jej vnútornom nádvorí sa večer poriada nepochybne zaujímavé predstavenie Svetlo a Zvuk.
Nachádza sa v starom meste medzi Jafskou a Sionskou bránou. Je domovom etnických Arménov, ktorí sem prišli už vo 4. storočí. Ďalší sa prisťahovali po tureckých čistkách začiatkom 20. storočia.
Centrom ich náboženského života je kostol sv. Jakuba z 12. storočia, kde je možné zúčastniť sa popoludňajšej bohoslužby o 15.30. Inak je kostol neprístupný.
Olivová hora sa nachádza vo východnej časti mesta, odkiaľ je krásny výhľad na starý Jeruzalem.
Odtiaľto podľa Biblie vystúpil Ježiš Kristus po svojom zmŕtvychvstaní do neba.
Na úpätí hory sú pre jej posvätný charakter pochovaní zbožní Židia, i niektorí Starozákonní proroci. Taktiež sa tu nachádza Getsemanská záhrada [ | ], kde Ježiš bdel a modlil sa noc pred svojim ukrižovaním. V záhrade sa nachádzajú prastaré olivovníky a moderný františkánsky kostol Chrám Národov.
Vo východnom Jeruzaleme, vedľa hlavnej autobusovej stanice pre spoje na Západný breh sa nachádza tzv. Záhradný hrob. Podľa protestantských cirkví je práve toto skutočné miesto ukrižovania a pochovania Ježiša Krista.
V pekne upravenej záhrade sa nachádza obrovská skala s malých vchodom do hrobky. Skala na jednom mieste môže vyzerať ako lebka, čo je význam slova golgota.
Toto údolie sa nachádza medzi Olivovou horou a starým Jeruzalemom. Údolie je vhodné k prechádzkam a lemuje ho pás starovekých hrobiek. Jednou z nich je hrobka Dávidovho syna Absolóna.
Je to pôvodná lokalita, kde žil kráľ Dávid v 10. storočí pred n. l.
Pre milovníkov histórie je tu archeologický areál s odkrytými pevnosťami a ulicami, ako aj slávny tunel kráľa Chizkijáša, vďaka ktorému bolo mesto ochránené pred asýrskou inváziou vo 8. storočí pred. n. l.
Je vhodné mať pre tento areál sprievodcu, ktorý je znalý starovekej histórie.
Nachádza sa v blízkosti vládnej budovy - Knessetu v západnom Jeruzaleme.
Izraelské múzeum [ ] bolo založené v roku 1965 a dnes jeho zbierka číta viac než 500 tisíc historických predmetov.
Hlavnou expozíciou sú zvitky knihy proroka Izajáša, ktoré sa našli v jaskyniach v oblasti Kumrán pri Mŕtvom mori a sú najstaršími dochovanými biblickými zvitkami. Sú vystavené v Svätyni knihy.
Ďalej sa tu nachádza unikátny model Jeruzalema, ktorý zachytáva podobu mesta z obdobia Druhého jeruzalemského Chrámu.
Okrem toho je v múzeu expozícia archeologických nálezov, niektoré z nich sú z doby 6. tisícročia pred n.l.
Múzeum tiež hostí krátkodobé výstavy.
Starý Jeruzalem sa dá absolvovať iba pešo.
Ku hradbám je možné doviezť sa linkou číslo 1, ktorá ide z hlavnej autobusovej stanice cez západný Jeruzalem.
Do blízkosti Jafskej brány sa zo západného Jeruzalema dá dostať električkou.
Vo východnom Jeruzaleme sú v prevádzke spoje autobusov palestínskej dopravnej spoločnosti.
Alternatívnou možnosťou je využitie taxíku.
Ďalšie informácie o doprave:
1/ http://www.jet.org.il
2/ http://goisrael.com
