| PRAHA SPRIEVODCA / PRAGUE CITYGUIDE |
|
ČESKÁ REPUBLIKA
Stovežatá Praha je hlavným a zároveň najväčším mestom Českej Republiky. Leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky.
Historické jadro mesta sa rozkladá na oboch brehoch rieky Vltavy. Typickú panorámu Prahy tvoria Hradčany, kopule chrámov a veže kostolov. Je to krásne, na históriu bohaté mesto, ktoré sa už v 14. storočí popri Paríži považovalo za najkrajšie mesto Európy, ba aj sveta.
V predhistorickej dobe sídlilo na území dnešného mesta množstvo najrôznejších kmeňov. Osídlenie sa datuje od 4. tisícročia p.n.l. Najstaršie slovanské osídlenie sa začalo sústreďovať v oblasti pražskej kotliny v 6. storočí.
Dejiny mesta ovplyvňovala Veľkomoravská a Franská ríša a dotvárali ich tri veľké dynastie: Přemyslovci, Luxemburgovci a Habsburgovci. Z opevnenej dediny začal Bořivoj I., prvý historicky doložený Přemyslovec, budovať mesto, nechal sa pokrstiť a vystaval kostolík Panny Márie na území dnešného Pražského hradu.
Ku koncu 9. storočia zakladá Pražský hrad ako sídlo panovníkov z rodu Přemyslovcov. Odtiaľ, ale aj z ďalších hradov v stredných Čechách, Přemyslovci ovládali okolité územie a postupne si podriadili miestnych obyvateľov. V podhradí sa začali kumulovať remeselníci a obchodníci a z rozkvitajúcej Prahy sa stávalo stredoveké mesto rozkladajúce sa na území dnešného Starého mesta.
V 13. Storočí Přemysl Otakar II. udelil mestské práva pražskému podhradiu. V dobe panovania cisára Svätej ríše rímskej, Karla IV., sa Praha stala cisárskou rezidenciou. Jeho koncepcia vychádzala z mesta Prahy ako ríšskeho centra vyjadrujúceho ideál univerzálnej ríše. Praha začala byť pre početné pribúdajúce obyvateľstvo príliš tesná, a tak panovník v 14. storočí založil novú štvrť - Nové Mesto pražské, ktoré sa rozpínalo na rozsiahlom území a postupne bolo zaplnené mešťanskými domami, kostolmi, kláštormi a tržištiami. Praha prežívala v tomto období svoj zlatý vek. Premenila sa v nádherné mesto, ktoré mohlo svojou veľkosťou a krásou súperiť s najslávnejšími mestami tej doby, ako Florencia, Rím alebo Paríž.
Karel IV. obohatil mesto množstvom jedinečných stavebných diel, ako boli univerzita, katedrála, kostoly, kláštory, kompletné nové Mesto a v neposlednom rade blízky hrad Karlštejn.
V 16. storočí nastúpili na český trón na takmer 400 rokov rakúski Habsburgovci. Jeden z najosvietenejších rakúskych cisárov, Rudolf II., sa pričinil o veľké duchovné dedičstvo, ktoré sa premietlo do mnohých významných stavieb postavených v tej dobe. V 17. storočí sa mesto stalo dejiskom povstaní protestantských stavov, ktoré vyústili do tridsaťročnej vojny. Jej následky poznamenali ďalšie osudy mesta, ktorého úpadok sa podarilo zastaviť až v r. 18. storočí.
V 19. storočí bola Praha priemyselným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicami, továrňami a elektrickými dráhami. Po 1. svetovej vojne sa stala hlavným mestom novovzniknutého Československa a naďalej bola rozširovaná a modernizovaná. Postupne sa stávala kultúrnym strediskom, v ktorom vedľa seba žilo české, židovské a nemecké obyvateľstvo.
Počas 2. svetovej vojny boli z Prahy odtransportovaní obyvatelia tzv. „menejcenných rás“, bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Červená armáda dorazila do Prahy 9. Mája 1945. Moci sa chopila Komunistická strana Československa a výstavba mesta prebiehala v duchu socialistického realizmu.
Po zamatovej revolúcii sa česká metropola otvorila turistike. Skvalitnili sa služby a opravili sa chátrajúce budovy v historickom jadre mesta.
V súčasnosti je Praha mestom plným kultúrneho a historického dedičstva a zároveň významnou križovatkou Strednej Európy.
Historické centrum Prahy tvorí šesť častí, kedysi samostatných miest, zjednotených v 18. storočí za vlády Jozefa II. Sú to: Staré Město, Josefov (kedysi súčasť Židovského mestečka, dnes súčasť Starého Města), Nové Město, Malá Strana, Hradčany a Vyšehrad.
Obľúbeným centrom metropoly je Staromestské námestie. Je lemované Staromestskou radnicou s orlojom, gotickým Týnskym chrámom a barokovým kostolom sv. Mikuláša. Bolo svedkom mnohých významných historických udalostí. Je srdcom Prahy.
Staromestská radnica [ | ] bola založená za vlády kráľa Jána Luxemburského v 14. storočí. Je tvorená viacerými budovami pospájanými do jedného celku. Radnici dominuje veža so slávnym orlojom na jej južnej strane. Tisíce návštevníkov z celého sveta fascinuje tento svetový unikát, ktorý bol zostrojený v r. 1410 hodinárom Mikulášom z Kadaně. Jeho autorstvo sa pôvodne pripisovalo Majstrovi Hanušovi na základe Starých povestí Aloisa Jiráska.
Pravda je však taká, že Majster Hanuš bol poverený až opravou a prestavbou orloja v r. 1490, pretože počas husitských vojen bol tento zničený. Bol to práve on, kto na orloj pridal postavičku smrtky. Je zaujímavé, že aj drevené sošky apoštolov pribudli až v polovici 17. storočia.
Rarita orloja spočíva v tom, že trištvrtina jeho častí sú pôvodné kované originály z r. 1410 a orloj pracuje po celý rok. Unikátna je aj stavba ručičiek a kovová plastika Mesiaca. Z orloja možno vyčítať napríklad stredoeurópsky, staročeský, babylonský, ale aj hviezdny čas. Taktiež umožňuje zistiť, v akom znamení hviezdnej oblohy sa nachádza Slnko, v akej štvrti je Mesiac, ako ďaleko je od splnu, ktoré je ročné obdobie alebo ako ďaleko je do slnovratu alebo rovnodennosti. Každú hodinu sa v dvoch okienkach hornej časti orloja objavuje 12 apoštolov, z ktorých každý má svoj atribút. Napríklad svätý Peter nesie kľúč, svätý Matúš sekeru, svätý Tomáš kopiju, svätý Barnabáš zvitok atď. Chod dvanástich apoštolov začína kostlivec zatiahnutím za povraz. Pohyb apoštolov zároveň „oživí“ aj figúrky po stranách orloja.
Kostlivec kýva na Turka, ktorý krútením hlavy odmieta, Lakomec pokyvuje hlavou s mešcom v rukách a hrozí palicou, Márnivec sám seba obdivuje v zrkadle.
Po uzavretí okienok zakikiríka kohút a hodiny na veži začnú odbíjať.
O orloji kolujú rôzne, skôr strašidelné povesti. Vraj ak sa zastaví, je zle s celým českým národom, ak sa pokazí, príde zlý rok a ak sa k nemu niekto správa neúctivo, stihne ho zaslúžený trest.
Zo všetkých postáv na orloji najväčšiu hrôzu vzbudzovala smrtka, ktorá drží presýpacie hodiny a zvoní. Pripisovala sa jej podivná moc, ale aj veštecké schopnosti.
Medzi významné pražské sakrálne stavby patrí Týnsky chrám [ | ], ktorý bol založený za vlády cisára Karla IV. okolo polovice 14. storočia.
Je to gotický kostol s dvomi vysokými vežami. Interiér kostola uchováva množstvo významných umeleckých pamiatok.
Nachádzajú sa tu i najstaršie pražské orgány a množstvo zachovaných náhrobkov, medzi inými dánskeho hvezdára Tycha de Brahe.
Viaže sa k nemu povesť, že toho, kto pohladí jeho pravú tvár na plastike, prestanú bolieť zuby. Chrámová studňa skrýva tajomstvo vo forme alchymistického zeleného draka.
Chrám svätého Mikuláša [ | ] sa nachádza na Staromestskom námestí. Patrí medzi najstaršie v Prahe, spomína sa už v 13. storočí. Dnešná budova v barokovom slohu bola postavená v 18. storočí. V interiéri kostola zaujmú organ, stropné fresky zo života svätcov a motívy zo Starého zákona.
Je významnou a obdivovanou pamiatkou Starého Mesta. Prašná brána [ | ] bola postavená v 15. storočí v gotickom slohu. V 16. storočí dostala brána nový vchod a točité schodisko. Čoskoro získáva aj nový účel - je v nej uskladnený strelný prach, a preto sa jej začína hovoriť „prašná“. Dnešnú podobu nadobudla v 19. Storočí, kedy došlo k jej rekonštrukcii.
Súčasťou Starého Mesta je bývalé Židovské mesto - dnešný Josefov [ | ], v ktorom sa zachovalo hlavne niekoľko zaujímavých synagóg, mestská židovská radnica, židovské múzeum a židovský cintorín.
Názov tejto židovskej štvrti vychádza z mena cisára Josefa II., ktorý presadzoval šírenie náboženskej tolerancie.
Najväčším urbanistickým dielom Karla IV bolo založenie Nového Mesta v roku 1348, v bezprostrednom susedstve Starého Mesta. Viedla ho k tomu snaha povýšiť Prahu na skutočnú metropolu a najrozsiahlejšie mesto Európy. Nové Mesto sa stalo sídlom remeselníkov i mnohých významných inštitúcií. Sieť jeho ulíc sa napája na plochy troch hlavných trhovísk – jedným z nich je bývalý Konský trh - dnešné Václavské námestie.
Václavské námestie [ ] bolo založené Karlom IV v 14. storočí ako spojovací článok medzi staromestským a novomestským opevnením.
Priestor sa čoskoro stal najmä veľkým trhoviskom Nového mesta. V jeho hornej časti sa pravidelne konali trhy s koňmi, a tak sa preň ujal názov Konský trh.
Václavské námestie bolo svedkom mnohých významných historických udalostí. V súčasnosti je strediskom obchodného aj spoločenského života Prahy, miestom demonštrácií, osláv a iných masových udalostí.
V hornej časti mu dominuje impozantná budova Národného múzea a jazdecká socha sv. Václava.
Je najväčšie a najstaršie múzeum v Česku so sídlom v novorenesančnej budove, ktorá tvorí dominantu Václavského námestia. Sú tu umiestnené zbierky praveké, historicko-archeologické, divadelné, mineralogické, geologicko-paleontologické a zoologické.
Pôvodne sa Karlov most [ ] nazýval Pražský alebo Kamenný. Základný kameň položil cisár Karel IV. v r. 1357, 9. júla o 5.31 hod. Tento dátum mal zaistiť mostu šťastný osud. V tento deň došlo ku konjukcii Slnka so Saturnom, takže nepriaznivý vplyv Saturnu bol prekonaný Slnkom.
Gotický most na sebe nesie galériu barokových sôch a spája Staré Mesto s Malou Stranou. Najstaršia socha je bronzová plastika sv. Jána Nepomuckého od sochára Jana Brokoffa.
Most je na oboch stranách zakončený vežami, na jednej strane sa týči Staroměstská mostecká veža, na druhej Malostranská mostecká veža.
Z Malej strany vedie krátka prechádzka na Pražský hrad, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
Je dominantnou barokovou stavbou Malostranského námestia. Bol postavený v 18. storočí na mieste pôvodného gotického kostola z 13. storočia, tiež zasväteného sv. Mikulášovi.
Hradčany boli založené ako samostatné poddanské mesto. Ich význam stúpol v 16. storočí, kedy tu šľachta začala budovať svoje paláce. Dnes Hradčany zahŕňajú kompex historických a kultúrnych pamiatok, z ktorých najvýznamnejšou je Pražský hrad.
Pražský hrad [ | ] bol panovníckym dvorom, ktorého založenie sa datuje okolo roku 880, kedy sa stal rezidenciou panovníkov z rodu Přemyslovcov. Pôvodný palác bol pravdepodobne drevený, až v ďalších storočiach bol prestavaný na celokamenný komplex a za vlády Karla IV. na reprezentatívnu rezidenciu. Po požiari v r. 1541, ktorý zničil značnú časť Pražského hradu, bolo nutné obnoviť hlavne starý kráľovský palác.
Cisár Rudolf II. sa zaslúžil o premenu hradu v dôstojné renesančné sídlo. Ponechal Starý kráľovský palác úradom a vystaval nové obydlia, ale aj priestory pre svoje umelecké zbierky. Tak vznikla najvýznamnejšia časť dnešného Nového paláca, severné krídlo so Španielskou sálou a Rudolfovou galériou. Posledná veľká prestavba, v priebehu ktorej hrad nadobudol svoju dnešnú podobu, prebehla počas panovania Márie Terézie.
V priestoroch Pražského hradu sídli dnes prezident Českej republiky a sú v nich uchovávané korunovačné klenoty, pozostatky českých kráľov, kresťanské relikvie a vzácne historické dokumenty.
Nádvoria Pražského hradu:
Dominantou pražského hradu a asi najznámejšou budovou jeho areálu je Katedrála sv. Víta, vypínajúca sa na jeho III. nádvorí. Tento najväčší pražský chrám bol založený cisárom Karlom IV v r. 1344 a bol dokončený až po 585 rokoch, v r. 1929. Korunováciou Rudolfa II. v r. 1575 za českého kráľa sa začal dôležitý proces, ktorý Prahu premenil na európske kultúrne a duchovné stredisko. Praha sa stala druhýkrát centrom Rímskej ríše.
Prví dvaja stavitelia chrámu boli Matyáš z Arrasu, francúzsky architekt a Petr Parléř, architekt a sochár švábského pôvodu. Hlavná veža je z pražských veží najvyššia, meria 96,5 m. Najväčšie okno bolo zhotovené podľa návrhu Maxa Švabinského, nachádzame na ňom Ferdinanda I. a Rudolfa II. V interiéri môžeme obdivovať gotickú klenbu, chór, kaplnku sv. Václava, hroby kráľov a mauzóleum.
Starý kráľovský palác - Vladislavská sála bola vybudovaná v r. 1486-1502 podľa plánov Benedikta Rieda z Piestingu. Sála je 62 metrov dlhá, 16 metrov široká, 13 metrov vysoká a predstavuje vrcholné dielo pozdnej gotickej architektúry. Za čias Rudolfa II. bola používaná ako obchodná sieň, kam mohli vchádzať aj kone.
Španielska sála je dnes najvýznamnejšia spoločenská sála Českej republiky, bola určená pre zbierku sôch Rudolfa II. Steny zdobili štukové reliéfy, časť z nich sa zachovala dodnes.
Rudolfova galéria vznikla na popud Rudolfa II., ktorý v nej umiestnil svoje rozsiahle zbierky obrazov. Patrí k najkrajším priestorom Pražského hradu.
Hlavná časť slávnych zbierok bola uložená v chodbe, dlhej sto metrov, s troma podlažiami, nazývanej tzv. Široká chodba.
Vychýrená Zlatá ulička je jedno z najnavštevovanejších miest Pražského hradu s typickými malými domčekmi, ktoré obývali hradní strelci a zlatotepci. Jej vznik spadá do rudolfínskej doby.
Obrazáreň Pražského hradu je priestor určený pre stálu zbierku vzácnych obrazov patriacich Pražskému hradu. Súčasťou zbierky sú diela významných umelcov, ako Tizian, Tintoretto a Rubens.
Matyášova brána je západná brána Pražského hradu. Pôvodne bola ako samostatná stavba na spôsob rímskych víťazných oblúkov. Bola dokončená v r. 1614 za vlády cisára Matyáša, ktorý nechal do jej priečelia vpísať svoje meno.
Ostatné priestory Pražského hradu:
Letohrádok kráľovnej Anny - je súčasťou pražského hradného komplexu a považuje sa za najkrajšiu renesančnú stavbu mimo talianskej pôdy. Nechal ho postaviť Ferdinand I. pre svoju manželku Annu Jagellonskú, ktorá sa ale dostavby nedožila. Steny arkád sú pokryté reliéfmi s námetmi z antickej mytológie. Pôvodne bola stavba určená ako miesto pre konanie plesov a dvorných slávností. Cisár Rudolf II. tu so svojimi astrológmi pozoroval hviezdy.
Loreta - je pútnický areál na Hradčanoch. Nachádza sa tu Loretánsky poklad, zvonkohra v barokovej veži a rôzne náboženské relikvie. Ďalšie pozoruhodnosti, ktoré sa nachádzajú v priestoroch Hradu a sú hodné Vašej návštevy, sú napr. Míčovna, Spievajúca fontána, Leví dvorček (prvá súkromná zoologická záhrada), jazdiareň, Jelenia priekopa atď.
Je historické opevnenie na skale nad pravým brehom rieky Vltavy, ku ktorému sa viaže množstvo povestí zo začiatku českých dejín.
Stavba tejto netypickej modernej budovy na mieste objektu, ktorý bol zničený pri americkom nálete v r. 1945, vyvolala svojho času rozsiahlu diskusiu. Jej zástancov zaujala odvážna, moderná architektúra, odporcovia tvrdili, že sa do historickej Prahy nehodí. Bola realizovaná podľa projektu českého architekta chorvátskeho pôvodu Vlada Miluniča v spolupráci so známym kanadsko-americkým architektom a dizajnérom, Gehrym. Stavba má deväť poschodí a každé poschodie je vďaka tvaru budovy iné. Nachádzajú sa v nej kancelárske priestory, reštaurácia a konferenčné stredisko.
V roku 1997 získal objekt najvyššie ocenenie v kategórii designu ankety amerického časopisu Time a v domácej ankete časopisu Architekt sa dostal medzi päť najvýznamnejších českých stavieb 90. Rokov. Čas tak dal za pravdu skôr zástancom domu, ktorý je dnes vyhľadávanou turistickou atrakciou.
Petřínská rozhledna [ | ] stojí na jedinom kopci v centre Prahy, Petříne, s výškou 327 metrov.
Stavba tejto päťkrát zmenšenej repliky Eiffelovej veže začala v marci 1891.
Na vrchol sa dostanete po 299 schodoch, kabína rozhľadne sa nachádza vo výške 51 metrov.
Na Petříne sa nachádzajú aj ďalšie zaujímavé objekty, napríklad lanová dráha, hvezdáreň, bludisko atď.
Zoologická záhrada je otvorená od r. 1931. Žije tu viac ako 600 druhov zvierat v moderných pavilónoch či autentických výbehoch. Zaujímavý je napr. pavilón „indonézska džungľa“. Ide o obrovský skleník, ktorý je domovom voľne lietajúcich vtákov, vydier malých a ďalších zvierat, ktoré sú od návštevníkov oddelené len vodnými plochami.
Poskytne Vám netradičný pohľad na českú metropolu a jej očarujúce centrum.
Labužníkov určite zaujme česká kuchyňa, ktorú si môžu vychutnať v množstve reštaurácií, podnikov, pubov a „hospod“. Je silne prepojená s kuchárskym umením v Nemecku a Rakúsku.
Obľúbené sú vývary s pridaním koreňovej zeleniny a korenia, husté polievky z mäsa, strukovín alebo vnútorností a taktiež špeciality z mäsa ako bravčový rezeň, pečené bravčové mäso, guláše a sviečková. Česi taktiež nevedia odolať omáčkam zo smotany, cestovinám, ryži a zemiakom. Prvenstvo si drží vyprážaný syr, nakladaný hermelín a utopenci. Ako príloha má úspech knedľa, dusená kapusta a špenát.
Zo sladkých jedál sú obľúbené sladké knedle s ovocnou plnkou, dukátové buchtičky, šišky a najmä české buchty plnené lekvárom.
Každý český kraj má svoju špecialitu. Napríklad, k Prahe patrí pražská šunka, v južných Čechách si prídu na svoje milovníci kaprov a známy je aj pardubický perník, ktorý môže od r. 2008 oficiálne používať ochrannú známku Európskej komisie. Je to sladké pečivo tmavohnedej farby, ktorého výroba sa v Pardubiciach traduje už dlhé storočia.
Fenoménom českej kuchyne sú „tvarúžky“, zrejúci syr z netučného tvarohu, známy ako olomoucké syrečky.
Čo sa týka nápojov, Česi vypijú najviac piva na svete. Označujú ho ako svoj národný nápoj. Tento mok, ktorého je na českom trhu viac ako 470 druhov, sa pije z pollitrových pohárov a existuje aj v kávovej, višňovej alebo vanilkovej príchuti.
Pražské medzinárodné letisko Ruzyně čím ďalej tým viac predstavuje významný prestupný uzol v Európe. Letisko má dva terminály T1 a T2, ku ktorým je možné sa dostať osobným vozidlom po rýchlostnej ceste R7. Spojenie s mestom však zabezpečuje taktiež mestská hromadná doprava, konkrétne linky:
- 119 Letiště Praha - Dejvická (trasa metra A) - 24 min
- 100 Letiště Praha - Zličín (trasa metra B) - 18 min
- 179 Letiště Praha - Nové Butovice (trasa metra B) - 45 min
- Airport Express - Letiště Praha - Praha hl. nádraží (trasa metra C a spojení na vlaky) - 35 min
Prepravu zabezpečujú aj taxíky. Za garantované tarify jazdia Radiocab Taxi, či AAA Radiotaxi. Kontaktné prepážky taxioperátorov sú umiestnené v príletových halách Terminálu 1 a 2.
Dopravu v meste Praha zabezpečujú početné autobusové linky, električky a metro. Pražské metro má tri linky. Linka A smeruje z Dejvíc do Hostivaře. Na trati sa nachádza 13 staníc, celková dĺžka linky je 10,995 km. Linka B premáva v smere juhozápad-severovýchod a má 24 staníc. Celková dĺžka linky je 25,6 km. Poslednou je Linka C smerujúca od severu na juhovýchod. Má 20 staníc, pričom jej celková dĺžka dosahuje 22,7 km.
Cestovné lístky je možné zaobstarať si okrem štandardného spôsobu aj cez tzv. e-jízdenku, či sms-jízdenku. Mimo bežných cestovných lístkov je možné zvážiť taktiež zakúpenie kupónu (v prípade dlhodobejšieho pobytu v Prahe). Viac informácií o cenách poskytuje stránka dopravného podniku Praha.
Praha zlatá, Praha stovežatá, Mesto cisárov... sú len niektoré z prívlastkov, ktoré Prahe právom patria, aj keď nevystihujú všetok jej pôvab a význam. Historická Praha očarí svojich návštevníkov nielen svojím kultúrnym bohatstvom, ale aj možnosťami kultúrneho vyžitia, ktoré ponúka.
