| ISTANBUL SPRIEVODCA / ISTANBUL CITYGUIDE |
|
TURECKO
Istanbul je jedinou metropolou na dvoch kontinentoch, a to európskom a ázijskom. Zároveň predstavuje aj jedno z najmalebnejších miest na svete. Tvorí pestrú zmes byzantských, tureckých a ultramoderných stavieb, ktoré sú pretkané úzkymi krivolakými uličkami, či širokými bulvármi.
Nachádza sa priamo na pahorkoch pri brehoch Bosporu, Marmarského mora a zálivu Zlatý Roh.
Mesto založil Konštantín Veľký r. 324 na mieste pôvodnej gréckej osady, Byzancion, datovanej do 7.stor. pred Kristom.
Výber lokality pre jeho cisársku rezidenciu súvisel pravdepodobne s obchodnými cestami z Európy do Ázie a skutočnosťou, že mesto bolo obklopené z troch strán morom.
Roku 330 n.l. bolo mesto vysvätené, premenované na Konstantinopolis a povýšené na cisárske sídlo. Malo byť čo najvernejšou kópiou Ríma.
Konštantín Veľký pri budovaní svojej novej kresťanskej rezidencie nešetril, a tak sa stavali skvostné palácové komplexy, chrámy, zvážali sa umelecké predmety zo všetkých častí ríše a novozaložené mesto sa premenilo na veľké múzeum.
Mesto viackrát napadli Avari, Slovania, Arabi, Rusi, vždy sa však ubránilo vďaka silným hradbám. Počas vlády Justiniána sa ríši vrátila sláva, umelecké diela sa viac a viac orientovali na náboženskú tematiku.
Počas 4. križiackej výpravy v r. 1204 bolo mesto zničené a mnohé antické diela odvezené.
Byzantská ríša bola znovuzaložená v r.1261 a v tomto období mesto zažívalo svoju poslednú slávu. V roku 1453 Turci obsadili mesto, ktoré sa po dobytí Osmanmi stalo hlavným mestom Osmanskej ríše. Odvtedy sa datuje jeho terajšie meno – Istanbul.
Za vlády sultána Sulejmana Nádherného zaznamenalo mesto rozkvet architektúry a tradičného tureckého umenia, keramiky, kaligrafie, ktoré sú aj v tejto dobe pre mesto charakteristické. V r.1923 vzniká Turecká republika a Istanbul stráca štatút hlavného mesta, ktorým sa stala Ankara.
Istanbul sa postupne stal centrom troch svetových ríš – Východorímskej, Byzantskej a Osmanskej. Pamiatky, ktoré môžete v tomto meste obdivovať odrážajú ako jeho historickú rôznorodosť tak aj skutočnosť, že sa v Istanbule po celé stáročia stretávali rôzne náboženstvá a kultúry. Milovníci histórie by sa mali pri potulkách mestom zamerať na jeho európsku časť, v ktorej nájdu väčšinu známych pamiatok.
Hippodrome (námestie koní) bol miestom pretekov konských záprahov a súčasne politickým a sociálnym centrom Byzantskej a neskôr Osmanskej ríše. Hovorí sa, že pojal až 100.000 divákov.
Panovník sa mimo paláca ukazoval len pri zvláštnych príležitostiach (napr. bohoslužby) a práve Hippodrome bol miestom pre komunikáciu medzi cisárom a ľudom.
Tu sa vyslovovali priania a požiadavky, kritika, či hold cisárovi. Zároveň aj cisár mohol zistiť náladu medzi obyvateľstvom a previesť politické gestá, napr. popravy alebo omilostenia.
Mali tu svoje miesto aj dôležité udalosti, ako svadby príslušníkov cisárskej rodiny alebo oslavy výročia vlády.
Dnes sa toto miesto oficiálne nazýva námestie Sultána Ahmeta.
Hadí stĺp stál pôvodne v Delfách ako pamätník námorného víťazstva Grékov nad Peržanmi a prejav úcty k Apolónovi za víťazstvo vo vojne. Stĺp nechal do Konštantínopolu priviezť Konštantín I ako dekoráciu hipodrómu. Ide o bronzový stĺp vytvorený prepletením troch hadov, na ktorých boli vyryté názvy gréckych mestských štátov, ktoré sa zúčastnili vojny. Z pôvodných ôsmich metrov meria dnes len niečo vyše päť metrov, pretože sa hadie hlavy ulomili.
Pôvodne bol vztýčený v karnackom chráme v 15 storočí p.n.l. Do Istanbulu bol privezený za vlády cisára Theodosia I ako dekorácia na staroveký hipodróm.
Obelisk je vyrobený z ružového granitu a zo všetkých štyroch strán je pokrytý hieroglyfickými piktogramami.
Bola vyhotovená v neobyzantskom štýle v r. 1901 v Nemecku a bola darom panovníka Vilhelma sultánovi Abdulhamidovi II a mestu.
Hagia Sofia [ | ], prezývaná aj tiež ako „Chrám božej múdrosti“, bola pôvodne najväčšia bazilika Byzanstkej ríše a v súčasnosti je považovaná za jednu z najkrajších stavieb sveta.
Nanešťastie, už nič neostalo z prapôvodnej Hagie Sofie, ktorá bola vybudovaná v 4. storočí Konštantínom Veľkým. Po zničení Konštantínovho kostola, druhý vybudoval jeho syn, cisár Theodosius Veľký.
Tento druhý kostol zhorel, avšak fragmenty z neho boli vykopané a je možné ich vidieť dodnes.
Do súčasnej podoby bola Hagia Sofia prebudovaná medzi rokmi 532 a 537 pod osobným dohľadom cisára Justiniána I..
Justiniánova bazilika bola vyvrcholením staviteľského umenia neskorej antiky aprvý majstrovský kúsok byzantskej architektúry.
Viac ako 900 rokov bola Hagia Sofia sídlom ortodoxného patriachu Konštantínopola a hlavné sídlo koncilov a ríšskych ceremónií. V r. 1204 bola katedrála napadnutá a znesvätená Križiakmi. Napriek tomu Hagia Sofia ostala funkčným kostolom do r. 1453, kedy ju nechal Mehmed Dobyvateľ premeniť na mešitu.
Hagia Sofia slúžila ako hlavná mešita Istanbulu takmer 500 rokov. V roku 1935 ju prezident Kemal Atatürk vyhlásil za múzeum.
Ide o najväčšiu mešitu v meste postavenú v 16. storočí za vlády Sulejmana Nádherného.
Sulejmanova mešita [ ] leží na jednom z istanbulských vrchov a vytvára tak výraznú dominantu mesta. Zároveň je vynikajúcim orientačným bodom pre turistov.
Má takmer štvorcový pôdorys a štyri minarety.
Toto vrcholné dielo osmanskej klasiky zaujme ako svojou mohutnosťou, tak aj svojím interiérom.
Je najväčšou z niekoľkých stoviek antických cisterien, ktoré doposiaľ ležia pod mestom Istanbul. Nachádza sa juhozápadne od Hagie Sofie. Bola postavená za vlády cisára Justiniána I. v roku 532 ako rezervoár vody pre Byzantský veľký palác a okolité budovy. Je pôsobivá vďaka svojej veľkosti, kapacite a 336 mramorovým stĺpom.
Modrá mešita [ | ] bola postavená v r. 1617 na želanie sultána Ahmeta I. Je to jedna z najväčších a najobdivuhodnejších mešít v Európe.
So svojimi šiestimi minaretmi, 260 oknami a vnútorným obložením pozostávajúcim z desiatok tisíc fajansových modrých dlaždíc, predstavuje vrchol osmanskej architektúry.
Modrá mešita je prístupná aj pre turistov, vstup je voľný (pred vstupom je potrebné si vyzuť topánky a ženy by si mali zahaliť vlasy).
Pre Turkov má nesmierny význam, nakoľko ide o najvýznamnejšiu náboženskú stavbu v krajine. Konali sa tu všetky dôležité náboženské obrady a odtiaľto tiež vyrážali pútnici na púť do Mekky.
Pôvodná stavba bola zahájená v r. 1459 z nariadenia sultána Mehmeta II. Palác Topkapi [ | ] bol sídlom osmanských vládcov po dobu viac než 400 rokov a nevznikol podľa jednotného stavebného plánu, ale neustále sa prestavoval.
Palác sa delil na 4 nádvoria. 1. nádvorie tvorili nemocnica, mincovňa, kasárne a správcovňa vecí verejných, prístupná celej verejnosti. 2. nádvorie bolo prístupné pre ľudí, ktorí sa potrebovali dostať do styku so sultánovou radou.
3. nádvorie bolo vyčlenené pre sultánovu domácnosť a 4. nádvorie slúžilo ako sultánova rezidencia. Samozrejmou súčasťou paláca bol hárem, ktorý je možné navštíviť aj dnes.
K vystaveným cennostiam patria hlavne šperky a keramika, zbierka zbraní a relikvie proroka Mohameda.
Ide o jednu z najstarších a najobdivovanejších pamiatok mesta. Stĺp bol postavený cisárom Konštantínom na oslavu Konštantínopolu ako hlavného mesta Rímskej ríše. Na jeho vrchole bola socha Apolóna, ktorú počas kresťanskej éry nahradil kríž. Stĺp symbolizuje koniec pohanskej tradície v byzantských krajinách.
Pri návšteve Istanbulu si nenechajte usjť ani prechádzku najväčším krytým bazárom sveta. Veľký bazár [ | ] je rajom pre všetkých milovníkov nákupov.
Prvé budovy boli postavené ako verejné sklady tovaru. V 16. storočí bol celý komplex tržníc značne rozšírený.
Tržnica sa preslávila obchodom s kožou, korením, látkami, keramikou, kobercami a šperkami.
Budovy boli neskôr poškodené zemetrasením a v 19. storočí prešli rozsiahlou rekonštrukciou.
V súčasnosti je Veľký bazár komplexom pozostávajúcim z viac ako 58 krytých pasáží s tisíckami obchodíkov s tovarom od výmyslu sveta v dlhých za sebou idúcich chodbách a poskytuje ten najvzrušujúcejší zážitok z nakupovania aký môžete zažiť.
Keď už budete v Istanbule, nenechajte si újsť príležitosť navštíviť turecké kúpele, kde sa môžete oddať relaxu na mramorovom vyhrievanom lôžku. Pocítite príjemné prehriatie a uvoľnenie svalov, po ktorom bude nasledovať peeling kože špeciálnou žinkou, ktorá zanechá pokožku hladkú a jemnú. Penová mydlová masáž sa aplikuje pre záverečný oddych a relax.
Patrí medzi najrozmanitejšie kuchyne sveta. Jej tajomstvo spočíva v čerstvých prísadách k jedlám, v dokonalosti ich prípravy a v konečnej chuti plnej harmónie. Či už obľubujete polievky, špeciality z rýb alebo z darov mora, šaláty, čerstvé ovocie alebo zeleninu....každý si príde na svoje.
K najznámejším tureckým sladkostiam patria ovocné želé (tzv. lokum) a baklava. Taktiež sladké pečivo, ktoré sa ponúka takmer pri každej príležitosti.
Národným nápojom Turkov je alkoholický nápoj sladkastej chuti – raki. Po jedle sa odporúča vypiť aj šálku tureckého čierneho čaju (çay) alebo kávy (kahve).
Istanbul má dve letiská. Hlavným je Atatürk International Airport (medzinárodné letisko) nachádzajúce sa západne od centra mesta. Pomerne lacnou alternatívou ako sa z letiska dostať do mesta, resp. ako sa z mesta dostať na letisko je využitie metra.
Druhým letiskom je Sabiha Gökçen Airport. Taxiky i bežná verejná doprava zabezpečujú každodennú a pohodlnú prepravu turistov z/do mesta.
Dopravný systém v meste umožňujú okrem iného taktiež mestské autobusy. Lístky sa kupujú ešte pred nastúpením do autobusu, v tzv. kioskoch s označením "I.E.T.T" a/alebo "Bilet". Nezabudnite, lístok sa už v autobuse kúpiť nedá!
Okrem štátnych autobusov dopravu zabezpečujú aj autobusy súkromných spoločností, ktoré sú navyše cenovo porovnateľné s tými štátnymi.
Obľúbeným dopravným prostriedkom nielen v Istanbule, ale i celom Turecku sú dolmuše, ktoré pre lepšiu ilustráciu si môžete predstaviť ako minibus. Vystúpiť môžete kdekoľvke, jazdé býva spravidla jednotné, bez ohľadu na cieľové miesto. Samozrejme, je rozdiel či cestujete v meste alebo už aj mimo mesta.
Tradičnú formu dopravy zabezpečujú trajekty. Hlavne ak je pekné počasie, určite využite služby trajektu, pretože sa Vám naskytnú neopakovateľné pohľady na prekrásny Istanbul.
Čo by to bolo za veľkomesto, keby nemalo metro? V Istanbule premáva metro na dvoch dráhach. Pre cestovateľov je najdôležitejšia práve tá, ktorá spája medzinárodné letisko Atatürk a námestie Aksaray.
Podobne tak aj sieť električiek je rozvetvená do dvoch hlavných dráh.
Ale nezabudnite, najlepšou možnosťou ako spoznať staré mesto, starý Istanbul - je určite peši. Aj v dôsledku často preplnenej dopravy sa tak môže stať, že peši zájdete na cieľové miesto ešte rýchlejšie ako nejakým dopravným prostriedkom...
Istanbul je v súčasnosti moderné veľkomesto, kde sa dokonale snúbi minulosť s prítomnosťou a staré s novým. Na svoje si prídu ako milovníci histórie a pamiatok, tak aj tí, ktorí si chcú vychutnať nezabudnuteľnú atmosféru mixu orientu a západu.
Azúrové more, mešity so štíhlymi minaretmi, uličky s vôňou korenia robia toto mesto nezabudnuteľným a výzvy muezzínov k modlitbám dodávajú tomu všetkému aj duchovný rozmer.
