TURECKO
Hagia Sofia („Ayasofya“) – Chrám Božej múdrosti [ ] – nachádzajúci sa v európskej časti Istanbulu (vo štvrti Sultanahmet) je jednou z najvýznamnejších, ale i najväčších sakrálnych stavieb nielen Turecka, ale celého sveta.
Chrám Hagia Sofia bol postavený na základe príkazu byzantského (východorímskeho) cisára Justiniána I., ktorý výstavbou poveril matematika Anthemiusa z Trallu a staviteľa Izidora z Milétu. Symbol byzantskej architektúry stavalo približne 100.000 remeselníkov a to len 5 rokov. Pri výstavbe Hagia Sofie bol použitý najlepší mramor, množstvo zlata a striebra. Výsledkom bola hladká mramorová podlaha, steny s krásnymi mozaikami a pestrofarebne ozdobené mramorové stĺpy. V zmysle uvedeného potom asi nebude ďaleko od pravdy tvrdenie, že Justinián údajne za výstavbu chrámu zaplatil až 145 tonami zlata, čo v hodnotovom vyjadrení predstavuje približne 2,4 miliardy EUR!
Dominantou chrámu Hagia Sofia je obrovská kupola, ktorá bola až do postavenia chrámu sv. Petra vo Vatikáne najväčšou kupolou na svete. Bola konštruovaná zo špeciálnych tehál dovezených z ostrova Rhodos. Jej priemer dosahuje asi 31 metrov a výška cca 60 metrov. Po obvode dolnej časti kupoly je 40 okien, ktorými prechádza do vnútra chrámu svetlo vytvárajúce takmer mystický dojem z celého vnútorného priestoru.
Po dobytí Konštantínopolu (Istanbulu) Turcami, v 15. storočí, sultán Mehmed Dobyvateľ rozkázal na počesť svojho víťazstva prerobiť tento chrám na mešitu. Výsledkom takéhoto snaženia bola dostavba štyroch vysokých minaretov v 16. storočí, vo vnútri výstavba sultánovej lóže, mihrábu (stupienok, na ktorom stojí imám pri kázni) ukazujúceho smer k Mekke a tzv. kürsü (trón, na ktorom sedí imám pri čítaní koránu). Taktiež, kresťanské kríže boli nahradené polmesiacmi. V súlade s islamskou tradíciou došlo k premaľovaniu obrazových fresiek a biblickej mozaiky islamskými ornamentmi s textami z koránu, čo však nakoniec umožnilo, podľa zistení v 19. storočí, úspešne zakonzervovať pôvodné obrazy, ktoré sú momentálne prístupné turistom.
Hagia Sofia bola približne 500 rokov hlavnou mešitou Istanbulu. 916 rokov slúžila kresťanom a 481 rokov slúžila moslimom (do roku 1932). Od roku 1934 na podnet prvého prezidenta Tureckej republiky Mustafa Kemala Atatürka bola prebudovaná na múzeum, čo pretrváva až do súčasnosti. Hagia Sofia sa stala svetovým múzeom, ktorý rok čo rok láka davy turistov. Jeho súčasťou sú aj 3 mauzólea, z ktorých najstaršie je mauzóleum Selima II. z roku 1577.
Lokalita Hagia Sofia je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1993.
