| ZADAR SPRIEVODCA / ZADAR CITYGUIDE |
|
CHORVÁTSKO
Zadar je tretie najväčšie mesto Chorvátska a hlavné mesto Severnej Dalmácie obklopené až piatimi národnými parkami. Je to živé prístavné a obchodné mesto, centrum hospodárstva, dopravy a kultúry. Leží na 4 km dlhom a 500 metrov širokom poloostrove, ktorý oddeľuje prístav od vôd Zadarského prielivu.
Staré mesto Zadaru leží na severozápadnom konci poloostrova a nové mestské časti zaberajú severovýchodné pobrežie mimo poloostrova. V severozápadnej časti mesta leží turistická zóna - letovisko - pod názvom Borik. Hoci bolo staré mesto niekoľkokrát prestavované, stále si zachováva vzhľad a charakter starobylého stredomorského mesta. Jeho ulice sú vydláždené lesklými bielymi kameňmi a prístav lemujú vysoké mestské hradby.
Mesto Zadar má bohatú, viac ako tritisícročnú históriu. Pôvodne bolo osídlené kmeňom Liburnov. Koncom 3. st. p.n.l. začali s týmto kmeňom bojovať Rimania, až sa nakoniec Zadar stal v 1. st. p.n.l. rímskou kolóniou. V tom čase začína mať Zadar charakter typického rímskeho mesta s pravouhlými ulicami, fórom a kúpeľmi. Hoci sa Zadar pre Rím nezdal byť príliš dôležitým mestom, po rozpade rímskeho impéria sa stal hlavným mestom byzantskej Dalmácie a správnym strediskom byzantskej vlády.
Po vzniku benátskeho impéria sa stal objektom útokov zo strany Benátok, ktoré hľadali základňu pre svoje obchodné záujmy. Hoci Zadar Benátkam odolával pomocou chorvátsko – maďarských kráľov, v 15. st. bol predaný Benátkam aj so zvyškom Dalmácie. V dôsledku útokov Turkov a častým benátsko – tureckým vojnám Zadar postupne hospodársky upadal.
V 16. st. boli v meste vybudované mestské hradby. Po páde Benátok v 18. st. Zadar pripadol Rakúsku, potom Francúzsku a opäť Rakúsku. V meste bolo veľa talianskych prvkov a taliansky vplyv vydržal až do 20. st., kedy bol Zadar vylúčený z Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov a ostal talianskou provinciou.
Počas druhej svetovej vojny bol Zadar bombardovaný spojencami a bola zničená veľká časť starého mesta. Po vojne bolo mesto renovované do jeho pôvodnej podoby. V r. 1991 bol Zadar tri mesiace pod paľbou rakiet juhoslovanskej armády.
Mesto Zadar je skutočnou pokladnicou archeologického a pamiatkového bohatstva z antického, stredovekého a renesančného obdobia, ale aj viacerých súčasných zázrakov architektúry. Najvýznamnejšie pozoruhodnosti mesta sa nachádzajú pod šírym nebom, na 1 km dlhom a 500 m širokom poloostrove v starom centre mesta bez prístupu áut.
Prechádzkou po mestských hradbách môžete najlepšie sledovať históriu mesta. Východné hradby sú pozostatkami rímskych hradieb a stredovekých opevnení. Väčšina z ostatných hradieb bola postavená v dobe nadvlády Benátok.
Zadar má 4 mestské brány. Námestie piatich studní (Trg pet bunara) [ ] sa rozkladá za kostolom Sv. Šimuna (Sveti Šimun) [ ], ktorý bol postavený na mieste niekdajšej hradnej priekopy obsahujúcej cisternu s piatimi prameňmi.
Telesné pozostatky sv. Šimona sú uložené pod jeho hlavným oltárom v umelecky zdobenom sarkofágu zo 14. st., ktorý je vyhotovený z viac ako 300 kg zlata a striebra.
V 9. st. bol na mieste rímskeho fóra postavený kruhový Kostol sv. Donata (Sveti Donat) [ | ]. Je to unikátna pamiatka z obdobia pred románskym slohom. Na stavbu jeho stien boli použité antické stĺpy a kamenné fragmenty z pôvodného rímskeho fóra. Masívna stavba je obkolesená dvojposchodovou galériou, ktorá sa v troch apsidách otáča smerom na východ. Tento kostol predstavuje zároveň symbol mesta Zadar.
Sv. Donat je spojený s románskym dómom sv. Anastázie (Sveta Stošija) [ ], vybudovaným v 12.-13. st.
V jeho oltárnom výklenku sa nachádza sarkofág sv. Anastázie. V kostole sa dochovali zvyšky románsko – byzantských fresiek a cenné vnútorné zariadenie.
Pod základmi kostola sv. Donata a biskupského paláca sa nachádza Fórum založené prvým rímskym cisárom Augustom v 1. st. p.n.l.. Ide o najväčšie preskúmané fórum na východnom pobreží Jadranu, obklopené bohato zdobenými arkádami.
Najstarším gotickým kostolom v Dalmácii je kostol sv. Františka (Sveti Franje), ktorého interiér má renesančné rysy.
Kostol sv. Chrysogona (Sveti Krševan) z 12. st. je peknou románskou stavbou, jednoduchou a bez prílišných ozdôb, okrem hlavného portálu. Kostol má barokový oltár a byzantské fresky na severnej stene. Bol časťou benediktínskeho kláštora zničeného počas 2. svetovej vojny. Meno dostal po sv. Krševanovi, mučeníkovi, ktorý je ochrancom mesta Zadar. Práve v tomto kostole bol v 15. st. korunovaný za maďarsko – chorvátskeho kráľa Ladislaus z Neapola, ktorý o šesť rokov neskôr predal Dalmáciu Benátkam za 100.000 dukátov.
V meste sa nachádza aj niekoľko múzeí so zaujímavými expozíciami – napr. múzeum antického skla, archeologické múzeum [ | ], či národné múzeum.
V rámci svojej prechádzky mestom určite neobíďte Morský orgán [ ], ktorý je úžasným skvostom novodobej architektúry a celosvetovým unikátom.
Vyzerá ako schody do mora, ktoré majú v hornej časti otvory, cez ktoré vychádza zvuk spôsobený vlnami. Spája v sebe ľudskú zručnosť s energiou mora a vĺn, prílivom a odlivom. Orgán vymyslel a zrealizoval zadarský architekt Nicola Bašić, keď v r. 2005 na viac ako 70 m rozmiestnil 35 polyetylénových trubiek do siedmich sekcií, ktoré vďaka morským vlnám vytvárajú doslova koncertné melódie. Toto miesto dáva priestor nielen na oddych pri nepretržitej hudbe mäkkých mystických tónov, ale aj na pozorovanie údajne najkrajšieho západu slnka na Jadrane.
Na nábrežnej mestskej promenáde sa nachádza aj originálny pomník Pozdrav slnku (autor tiež Nicola Bašić), ktorým Zadar predstavuje v podvečerných a nočných hodinách prechádzajúcim sa ľuďom magickú hru svetiel. Tvorí ho 300 slnečných kolektorov zabudovaných do kamenného pobrežia. Sú uložené do kruhu s priemerom 22 metrov. Slnečná energia zachytená cez kolektory sa v noci mení na rôznofarebnésvetelné efekty. Ľudia sa môžu po sklenenom povrchu tejto atrakcie poprechádzať, alebo sina ňom posedieť, zatiaľ čo pod nimi sa menia farby.
Kalelarga [ ] je najdlhšia a najširšia zadarská ulica s originálnym významom “Široká ulica” (Calle Larga). Považuje sa za tepnu a spoločenské centrum mesta. Je to ideálne miesto na prechádzku, stretnutie s priateľmi, posedenie v niektorej z kaviarní či nákupy. Pre Zadarčanov je táto ulica kultovým miestom a jedným zo symbolov mesta.
Podľa londýnskych novín The Times a Guardian je Zadar skutočným „centrom zábavy na Jadrane“. V meste sú každoročne v júli a auguste usporiadavané pravidelné mestské trhy a v rovnakom termíne Dalmátsky festival piesní.
Zadar je usporiadateľom Hudobných večerov v kostole sv. Donata, kde si môžete v peknom a príjemne chladnom prostredí vypočuť koncerty klasickej hudby. Pre milovníkov kultúry je tu Zadarské divadelné leto, festival morských organov, festival pouličných umelcov a mnohé ďalšie.
Zadarský región je bohatý na prírodné krásy, no najmä na členitosť pobrežia, kde sa skrylo viac ako 200 ostrovov, ostrovčekov a morských úžin, ktoré vytvárajú rozmanité možnosti pre všetky druhy športových aktivít. Z vodných športov treba spomenúť najmä potápanie v priezračnom mori, ktoré poskytuje „vyhliadku“ na prekrásnu spleť farieb rôznych podvodných rastlín. Ak dávate prednosť vodám jazier a riek, či horskému vzduchu, môžete sa vybrať na výlet do okolia, v ktorom sa nachádzajú tri parky prírody a päť národných parkov. Výber je skutočne veľký – od prechádzok po lese, horskej turistiky, raftingu, bicyklovania až po plavbu na plachetnici.
Zadar je ľahko dostupnou destináciou, či už doňho prichádzate po mori, po zemi alebo letecky. Vďaka svojej miernej mediteriánskej klíme (teplé a suché letá, mierne a daždivé zimy) sa vyznačuje krásnou vegetáciou, bohatou na ojedinelé subtropické exempláre. Navyše vietor mistrál dodáva mestu aj v horúcich letných mesiacoch príjemný osviežujúci vzduch.
Na svoje si prídu ako milovníci histórie a prírodných krás, tak aj vyznavači zábavy a bohatého spoločenského života pulzujúceho vo dne v noci. Nenechajte si preto ujsť potulky úzkymi dláždenými uličkami Zadaru a vychutnajte si jeho stredomorský kľud a zvláštnu atmosféru ovplyvnenú pôsobením dejín a umenia.
