| BENÁTKY SPRIEVODCA / VENICE CITYGUIDE |
|
TALIANSKOBenátky-Venezia je prístavné mesto v severnom Taliansku, ktoré leží uprostred vnútorného mora dlhého asi 40 km, v tzv. lagúne. Pre svoj pôvab patrí k mestám najnavštevovanejším a to nielen turistami, ale aj filmármi a umelcami. Benátky sú jednoducho centrom turistického ruchu svetového významu a sú zároveň súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Dejiny Benátok sa začínajú v 5.stor., kedy sa bažinaté územie lagún stáva sídlom utečencov pred vpádom barbarov do Talianska. V r. 568 sa Veneti definitívne usadia v bezpečí ostrovov na lagúne, ich územie patrí k Východorímskej ríši. V r. 809 Východorímsky cisár udeľuje Venetom status slobodného mesta s voleným dóžom na čele.
Od r. 697 je volený najvyšší správca – dóža Benátskej republiky, ktorý má právo zvolávať zhromaždenia, uzatvárať zmluvy, najvyššie vojenské velenie a súdne právomoci až do 17. stor. Okrem toho dohliada aj na obchody medzi Orientom a Európou. Počas jedenástich storočí reprezentovalo Benátsku republiku 120 dóžov.
Významnou udalosťou pre Benátky je privezenie pozostatkov evanjelistu Marka z Alexandrie v r. 829. Odvtedy je svätec patrónom Venétskeho štátu a jeho symbol - okrídlený lev - je erbom mesta. Okolo r. 1000 Benátky dosahujú faktickú nezávislosť od Konštantínopola a toto obdobie je charakteristické ich územnou expanziou. Dobývajú Istriu, Dalmáciu a po celom Stredomorí zakladajú obchodné osady. Vlastnia najväčšiu a najvýkonnejšiu flotilu. Ich prevaha na Jadrane je taká veľká, že sa mu hovorí Benátske jazero.
V 4. križiackej výprave v r. 1204 dobyli Benátčania Konštantinopol. Obchod v celom východnom Stredomorí je v ich rukách a mesto je svetovou veľmocou.
Roky 1210 až 138O sú charakteristické bojom s konkurenčným mestom Janovom, ten sa skončil víťazstvom Benátok. Pokračuje ich expanzia na pevnine a svoje dŕžavy nazvú Terra Ferma. Po obsadení Konštantinopolu Turkami, objavení Ameriky a nových obchodných ciest Benátky strácajú svoje postavenie a začínajú upadať.
V r. 1797 Napoleon I. dobýva Republiku sv. Marka, mesto patrí k napoleonovskému Talianskemu kráľovstvu. V r. 1815 Benátky pripadnú Rakúsku, až nakoniec v r.1866 sú pripojené k Talianskemu kráľovstvu.
Benátky - bohaté na veľkolepé paláce, chrámy rôznych štýlov, umelecké pamiatky, úzke uličky, architektonicky zaujímavé mosty sú lákadlom pre návštevníkov aj pre svoju neopakovateľnú romantickú atmosféru.
Hlavným vstupom do centra mesta je najznámejší most: Ponte di Rialto, ktorý spája brehy najväčšieho kanála - Canal Grande. Kanál je dôležitou dopravnou tepnou, ktorá prepája hlavné vlakové, autobusové stanice s najvyhľadávanejším turistickým miestom - Námestím Svätého Marka. Veľký kanál sa vinie mestom v tvare obráteného S a delí ho na dve polovice.
Svojou dĺžkou 3,8 km a šírkou 40-70 m je najväčším kanálom Benátok a svojimi prepychovými palácmi na obidvoch brehoch patrí k najslávnejším hlavným triedam sveta.
Po Canal Grande sa k námestiu možno dostať vodnými parníkmi - tzv. vaporetto, alebo motorovými člnmi, ktoré nahrádzajú mestskú dopravu.
K romantike Benátok nesporne patria aj gondoly. Sú najstarším typom člnov v Benátkach a boli určené vždy na prepravu osôb. Každá gondola je 10,15 m dlhá a 1,40 m široká, pravá strana na udržanie rovnováhy je kratšia ako ľavá. Plavba gondolou stojí 90 eur na hodinu, na porovnanie plavba vaporettom stojí na osobu 16 eur.
Informácie o všetkých linkách verejnej lodnej dopravy poskytnú bezplatne v informačných strediskách. Možnosť rezervácie rôznych typov dopravných lístkov môžete na adrese www.veniceconnected.com.
Námestie sv. Marka - Piazza di San Marco - je jedno z najkrajších námestí sveta. "Je to najkrajší salón Európy, ktorému slúžiť za strop si zaslúži iba nebo“. Sú to údajne slová Napoleona I. Námestie je vydláždené mramorovými platňami a je ponechané návštevníkom a holubom - miláčikom Benátčanov. Pôvodne bolo predovšetkým trhovým námestím. Dnes je to promenáda s kaviarničkami, kde pri káve a živej hudbe môžete obdivovať nádheru okolitých stavieb.
Najvýznamnejšia svetská stavba je nádherný Dóžací / Dóžov palác - Palazzo Ducale [ | ] z 9. storočia. Na 36 krátkych stĺpoch a lódžiách je mramorový blok na každej strane so šiestimi oknami. Je obložený bielym a červeným mramorom usporiadaným do kosoštvorcových vzorov. Prvý dóžací hrad bol postavený z dreva, viackrát vyhorel, dnešný palác vznikol v 14. stor.
Bol rezidenciou vládcov mesta, tu sa schádzalo Kolégium a tu sa prijímali vzácne návštevy. Dnes slúži palác ako múzeum, v ktorom sa nachádzajú maľby vytvorené priamo na výzdobu Dóžacieho paláca. Nádherné obrazy, stropné maľby, fresky z dielne Tintorretta, Veronesa a ďalších umelcov, zanechajú v návštevníkoch nezabudnuteľný zážitok.
K Dóžaciemu palácu patrí oblúkový krytý Most vzdychov, ktorý ho prepája s bývalou väznicou. Po ňom boli väzni predvedení pred sudcov. Bol postavený v r. 1603 a je jednou z atrakcií Benátok, jednak pre svoju ranobarokovú architektúru, ale aj pre svoj romantický názov.
Nemenej slávnou stavbou na námestí je aj Bazilika sv. Marka – Basilica di San Marco [ | ]. Spočiatku bola iba kaplnkou pri Dóžacom paláci, po uložení pozostatkov sv. Marka v kaplnke jej význam vzrástol. Dnešná podoba pochádza z r. 1063. Bazilika sv. Marka je charakteristická zmiešaninou slohov od antiky po 19. stor., aj keď prevládajú byzantské prvky. Každá z piatich kopúl má priemer 13 m a 16 okien.
Interiér zdobí 4240 m2 zlatých mozaík z 12. a 13 stor. Vďaka tejto drahocennej mozaikovej výzdobe, aj vďaka umeleckým pokladom (sčasti boli ukoristené, alebo získané obchodom) sa označuje aj za „Basilica d´Oro“ (zlatá bazilika). So svojimi piatimi kupolami a dvoma bočnými loďami je jedným zo symbolov Benátok.
Ďalšou dominantou námestia je aj štvorhranná zvonica - Campanile - z 15. stor., vysoká 100 m, z ktorej je krásny výhľad na more, mesto a okolie. Svojím pozláteným vrchom slúžila pre blížiace sa lode ako orientačný bod.
V Benátkach je viac ako 900 palácov. Líšia sa svojou veľkosťou, štýlom, ale jedno majú spoločné. Každý palác má čelnú stranu obrátenú ku kanálu, ostatné tri steny sú bez výzdoby a sú menej zaujímavé. Týka sa to osobitne palácov pri Canal Grande. Jeden z najkrajších palácov Benátok pri Canal Grande Zlatý dom - Ca´d´Oro [ | ] - je vrcholom benátskej gotiky z 15. stor.
Interiér paláca ponúka bohatý zážitok z bytovej kultúry benátskych patricijov. V paláci je umiestnená aj umelecká zbierka Gallerie Franchetti, osobitnú pozornosť si zaslúžia obrazy Tiziana, Van Dycka, mramorové busty a terakoty od Berniniho a iných známych umelcov.
Palazzo Grassi je trojposchododvá budova s pomerne jednoduchou výzdobou z 18 stor., predstavuje prechod medzi barokom a klasicizmom. Bola postavená pre rodinu Grassi podľa plánov architekta Giorgia Massariho. Slúži pre výstavy, divadelné a hudobné vystúpenia. Hlavné priečelie je obrátené smerom ku Canal Grande.
Z nespočetného množstva kostolov a chrámov možno spomenúť kostol San Simeone Piccolo, ktorého architektúra sa orientovala na vzor rímskeho Panteonu.
Kostol Santa Maria della Salute bol postavený v r. 1603 na pamiatku obetiam moru, ktorý si v Benátkach vyžiadal 40.000 ľudských životov. Kostol so svojím vonkajším schodiskom a dvoma mohutnými kupolami zvyšuje krásu panorámy mesta.
V neposlednom rade možno Vás zaujme Arzenál, ktorý bol benátskou lodenicou a od konca 17. storočia dokonca najväčšou a najvýkonnejšou na svete.
V čase najväčšieho rozkvetu táto lodenica zamestnávala až 16.000 robotníkov. Avšak vynechať by ste nemali ani Gallerie dell' Accademia, teda Akadémiu výtvarných umení [ | ], ktorá obsahuje najväčšiu a najvýznamnejšiu zbierku benátskeho maliarstva pochádzajúceho od 15. do 18. storočia.
Zo slávnych osobností, ktorých mená sa spájajú s Benátkami možno spomenúť cestovateľa Marca Pola, známeho svojou dobrodružnou cestou do Číny, nemenej slávny je dobrodruh Giacomo Casanova. Z hudobníkov treba spomenúť Claudia Monteverdiho, ktorý bol kapelníkom u Sv. Marka v Benátkach. Antonio Vivaldi patrí k najznámejším benátskym skladateľom, ktorý bol v r. 1703 vysvätený za kňaza, bol učiteľom hry na husliach, dirigentom, skladateľom a patril k najvýznamnejším huslistom svojich čias.
Zo sveta maliarov dominantné miesto patrí benátskemu maliarovi Tintorettovi. Pre svoje obrazy si volil motívy zo Starého a Nového zákona a hoci svoje rodisko opustil len raz, na jeho obrazoch je zreteľný vplyv dôležitých umeleckých prúdov svojich čias. V Benátkach pôsobili aj Tizian, Veronese, Bellini, Giorgione - maliari benátskej neskorej renesancie.
K prehliadke mesta patria aj prechádzky benátskymi uličkami, ktorých čaro je umocnené obchodíkmi so suvenírmi, tržnicami, kaviarničkami ale aj štýlovými reštauráciami.
Pre klimatické podmienky je najvhodnejším obdobím na návštevu Benátok jar, začiatok leta, alebo jeseň, až do konca októbra.
V poslednom období je čoraz obľúbenejšia aj zimná turistika, pre Benátsky karneval, ktorý patrí medzi najstaršie na svete a priláka turistov z celého sveta.
