| BEJRÚT SPRIEVODCA / BEIRUT CITYGUIDE |
|
LIBANONBejrút väčšinu návštevníkov Blízkeho východu prekvapí. Je to moderné, západne vyzerajúce mesto, kde nenájdete typické arabské súky alebo osmanské hradby. Jeho čaro je ukryté v jeho antickej minulosti, dnes viditeľnej v podobe zachovalých stĺpov a rímskych kúpeľov, ale tiež v jeho ultramoderných budovách postavených po skončení občianskej vojny a v neposlednom rade v uliciach pulzujúcich životom.
Mesto Bejrút bolo založené v dobe vlády faraónov v Egypte, ale svoj význam získalo v dobe rímskej, kedy sa na jeho brehoch vybudoval obchodný prístav.
Vďaka prítomnosti prestížnej právnickej školy v treťom storočí n.l. sa mesto dostáva do povedomia ako Berytus (jeho pôvodný názov) a slávu Berytu ukončí zemetrasenie v roku 551, ktoré zničí mesto a spôsobí presťahovanie právnickej školy do južnejšie položeného Sidonu.
Významné postavenie získava mesto opäť až v 16. storočí vďaka vládcovi Fachredínovi, ktorý opäť oživí zámorský obchod.
V 19. storočí sa do mesta z hôr sťahujú hlavne kresťanské rodiny, ale prichádzajú tiež Francúzi, ktorí po prvej svetovej vojne zostávajú ako vládcovia novovzniknutého Francúzskeho mandátu. V roku 1946 Libanon vyhlasuje nezávislosť a Bejrút sa stáva hlavným mestom štátu. Veľký rozmach zažíva v šesťdesiatych rokoch keď získava titul „Pariž východu“. Jeho slávu a prestíž ale zničí dlhotrvajúca občianska vojna, ktorá vypukne v roku 1975 a trvá až do roku 1990. V deväťdesiatych rokoch mesto vďaka bohatým investorom znovu zažíva renesanciu prostredníctvom opätovného vybudovania vojnou zničeného centra mesta.
Bejrút leží na výbežku do mora, vďaka ktorému ho z dvoch strán obmýva Stredozemné more.
Na jednej strane je vystavaný prístup, ta druhá je ale pretvorená na promenádu s plážami.
Mesto bolo v priebehu občianskej vojny rozdelené na kresťanskú a moslimskú časť, dnes toto pomyslené rozdelenie vedie od pobrežia cez najväčšie námestie v Bejrúte, námestie Mučeníkov.
Centrum mesta sa nachádza hned pri tomto námestí západne. Do západnej (kedysi striktne moslimskej) časti patrí i obľúbená komerčná časť s názvom Hamra. Na východ, v tradične kresťanskej časti sa nachádza zase štvrť Džemejze, známa barmi a nočnými podnikmi.
Centrum Bejrútu poznajú miestni ako „Solidere“ podľa firmy, ktorá ho po občianskej vojne zrekonštruovala. V srdci Solideru je námestie Nadžme (Hviezdne námestie), ktoré zdobí hodinová veža a odkiaľ sa rozbieha šesť ulíc. Priamo na námestí je grécky ortodoxný kostol sv. Juraja, ktorý stojí za to navštíviť vďaka jeho ikonám.
V ulici, ktorá vedie smerom na pobrežie, sa nachádza pozoruhodná Omarova mešita, ktorá bola pôvodne postavená ako kostol sv. Jána Krstiteľa, ale v 13. storočí ju prestavili na mešitu. Dodnes je vidieť, kde sa pôvodne nachádzal kresťanský oltár.
Pokiaľ máte chuť nakupovať, v blízkosti námestia Nadžme sa nachádzajú takzvané Bejrútske súky, ktoré ale okrem názvu nemajú s klasickým orientálnym trhoviskom nič spoločné. Je to moderná nákupná zóna, zaujímavá svojou architektúrou a zachovalými rímskymi pozostatkami niekdajšieho Berytu. Za Ulicou Bánk nájdete zachovalý pôdorys rímskych kúpeľov s hypocaustami (systémom vykurovania podlahy).
Rozľahlá budova hneď za kúpeľami je Veľký Seráj, sídlo libanonského premiéra – nedoporučuje sa fotiť.
Námestie je pomenované po Libanoncoch, ktorí zomreli v priebehu protiosmanského povstania na začiatku 20. storočia. Dominantnou stavbou námestia je mešita Muhammada Amína, postavená po vzore Modrej mešity v Istanbule počas prestavby centra v 90. rokoch. Je jednou z najväčších mešít v Libanone a je voľne prístupná na prehliadku. Hneď vedľa mešity smerom k pobrežiu sa nachádza biely stan, v ktorom je hrob niekdajšieho premiéra Rafíka Harírího, zavraždeného vo februári 2005. Za mešitou sa nachádza maronitský (katolícky) kostol svätého Juraja, ktorý má krásny cédrový oltár. Smerom k námestiu Nadžme je vidieť niekoľko rímskych stĺpov a pôvodnú úroveň ulice v antickej dobe. V hornom rohu námestia je luxusná obytná štvrť Saifi, kde sa každú sobotu konajú trhy, na ktorých farmári z celej krajiny predávajú organické ovocie a zeleninu.
Necelý kilometer od centra mesta smerom na východ sa nachádza Národné múzeum [ | ]. Po vojne, kedy bola väčšina artefaktov zabalená a ukrytá v pivnici, sa po dôslednej rekonštrukcii opäť otvorilo pre návštevníkov.
Múzeum nie je príliš veľké, je naopak veľmi prehľadné a ponúka prierez bohatou históriou Libanonu na dvoch úrovniach. Na prízemí sa nachádzajú pamiatky doby fenickej a rímske, hlavne sarkofágy významných osôb (napríklad vzácny sarkofág kráľa Hirama), umenie ovplyvnené egyptskou kultúrou a byzantské mozaiky.
Prvé poschodie sa venuje hlavne obdobiu islamskej nadvlády a križiackej prítomnosti. Je tu tiež vystavený molux, ktorý slúžil k výrobe známeho purpurového farbiva, vďaka ktorému libanonské pobrežie dlhé storočia prosperovalo. Stojí za to si tiež pozrieť dokumentárny film, ktorý líči práve osud vzácnych artefaktov v priebehu občianskej vojny.
Hneď v blízkosti múzea sa nachádza hipodrom, kde sa v nedeľu usporadúvajú konské dostihy.
Táto prevažne kresťanmi obývaná štvrť sa nachádza blízko námestia Mučeníkov a mladým ľuďom ponúka dostatok možností trávenia víkendových večerov. Samozrejmosťou v baroch je alkohol, ktorý nenájdete v moslimskej časti mesta. Okrem toho sa na hlavnej ulici nachádza niekoľko menších kostolov a umeleckých galérií, a tiež schodisko Mar Michael, jedno z najväčších na Blízkom východe. Nad Džemejze sa nachádza námestie Sasín, na ktorom je nákupné stredisko a niekoľko známych stravovacích reťazcov.
Štvrť Hamra sa podobá Džemejze, akurát sa nachádza v moslimskej časti mesta a bližšie k plážam. Asi najobľúbenejšou ulicou je Clemenceau, kde je možné pozorovať nočný život študentov Americkej univerzity, ktorá má z tejto ulice hlavný vstup. Americká univerzita v Bejrúte bola založená kresťanskými misionármi v 19. storočí a má svoju vlastnú historickú múzejnú zbierku a pekný, zachovalý kampus. Tiež pláž, ktorá patrí univerzite, sa radí medzi najlepšie v meste.
Tento názov označuje dva veľké skalné útvary, ktoré sa nachádzajú v blízkosti brehu v štvrti Verdun. Na neďalekom výbežku je možné si prenajať loďku a okolo Ravše si urobiť lodný výlet spojený s kúpaním. Pre svoju svetlú farbu majú skaly tiež prívlastok „holubičie“.
Z letiska do centra sa pohodlne a rýchlo dostanete s taxíkom, počítajte s cenou okolo 20 dolárov. Doprava v meste je realizovaná mikrobusmi (servis) a taxíkmi, ktoré v niektorých prípadoch také fungujú ako servisy, jedna jazda stojí 2000 LL. Jazda taxíkom vás vyjde do väčšiny štvrtí okolo 10 000 LL.
