Poklady sveta

Téby a mesto mŕtvych

EgyptEGYPT

Popis lokality

Photograph Temple of Hatshepsut by desertman  on 500px


Mesto Téby (Veset), kedysi hlavné mesto Strednej a Novej ríše a mesto boha Amona s mnohými chrámami a palácmi. Najmä v období Novej ríše (16. - 11. stor. pred n. l.) bolo veľkolepým hlavným sídlom takých faraónov ako Ahmose I., Thutmose III., Amenhotep III., Ramesse II. (Ramzes II.), ale aj ženy Hatšepsut a iných. Práve v období Novej ríše sa Vesetu podarilo zatlačiť do úzadia Mennofer, ktoré bolo dovtedy náboženským a politickým strediskom. Zánik mesta Téby bol spečatený Aššurbanipalovým drancovaním a definitívne ich potom zničil Ptolemaios.
Kým na východnom brehu Nílu boli vybudované paláce pre kráľov a svätyne pre bohov, tak na západnom brehu rieky Níl vznikli pohrebiská a chrámy mŕtvych pre faraónov, ich manželiek a tiež pre vysoko postavených úradníkov.
V súčasnosti, uprostred mesta Luxor je možné navštíviť veľkú sakrálnu stavbu pre božskú rodinu Amon, Mut a Chonsu. Stavbu dal postaviť okolo roku 1390 p.n.l. Amenhotep III., následne vo výstavbe postupne pokračovali aj ďalší faraóni a každý z nich niečo do tejto krásnej stavby pridal. Konečnú podobu dal chrámu Ramesse II, ktorý vybudoval aj mohutný pylón vysoký 24 metrov. Pred pylónom chrámu vztýčil 6 kolosálnych sôch vysokých až 15,6 m, z ktorých dodnes tu stoja už len dve. Taktiež ešte aj dnes pred pylónom sa týči už len jeden 25 metrov vysoký obelisk z ružovej žuli, nakoľko druhý stojí od roku 1836 na parížskom Place de la Concorde ("Námestie svornosti") vo Francúzsku. Dominantou chrámu je alej sfíng, ktorá predtým spájala Luxorský chrám s Karnackým. Od vstupnej brány po zadnú stenu chrám meria takmer 260 metrov.
Ďalšou nádhernou stavbou je chrámový komplex v Karnaku, približne 1,5 km severne od Luxoru. Chrámy ležiace na 100 hektárovej ploche sa stavali, búrali a opäť reštaurovali viac než 2000 rokov. Sú zasvätené trom bohom: Amonovi, jeho manželke Mut a synovi Chonsonovi. Karnak je najväčším chrámových komplexom v Egypte. Známy je aj tým, že korunovácie faraónov sa vykonávali práve tu.
Okrem iného tu môžeme vidieť napr. nádhernú stĺpovú sálu so 134 gigantickými stĺpmi s hlavicami v podobe papyrov. Stĺpy sú popísané hieroglyfmi. Stĺpová sála predstavuje vlastne najdlhšie stĺporadie na svete. Areál Karnaku zahŕňa aj posvätné jazierko, ktoré stráži obrovský skarabeus.
Významnou lokalitou je už spomenuté mesto mŕtvych, Údolie kráľov a kráľovien. Tu sú pochovaní faraóni Novej ríše (konkrétne 25 hrobiek kráľovských). Našla sa tu napr. aj hrobka faraóna Tutanchamóna (bola jedinou nevykradnutou hrobkou). Stovky artefaktov vrátane známej posmrtnej masky, a vnútorného sarkofágu, či rakvy, sú vystavené v Egyptskom múzeu v Káhire. Svoje miesto odpočinku tu však našli aj iní faraóni ako Amenofis, Ramesse II., či jeho otec Sethi I., ktorého hrobka je jedna z najväčších panovníckych hrobiek vôbec.
Zo žien pochovaných v Údolí kráľovien stojí za zmienku hrob Nefertari, ktorá bola hlavnou manželkou Ramesseho II. a ktorej hrobka prešla významnou rekonštrukciou. Preto dnes tu môžu turisti nájsť nádherné farebné maľby zdobiace vnútro hrobky. Nástenné maľby (niektoré dokonca s erotickým nádychom) pripomínajú svedectvo nevídanej lásky medzi Nefertari a jej mocným manželom. Nemôžeme vynechať ani nádherný chrám faraónky Hatšepsut (dcéra Thuthmosa I. a žena svojho nevlastného brata Thuthmosa II.), vytesaný v skalnom, približne 300 metrov vysokom, masíve. Chrám sa rozkládá na troch terasách, ktoré sa opierajú o steny skál a po ich stranách stojí stĺporadie, ktoré je vzájomne prepojené s hlavnou vzostupnou rampou.
K atrakciám nepochybne patria tiež dva slávne 20 m vysoké Memnónove kolosy (dvojičky), kedysi považované za div sveta. Chodidlá sôch sú 2 metre dlhé a 1 meter široké. Memnónove kolosy su vytesáné do blokov z kremeňa dovezeného špeciálne z Gízy a z lomu Džebel el-Silsila na severe Asuánu. Tieto sochy kedysi strážili vstupnú bránu do zádušného chrámu Amenhotepa III., z ktorého sa dodnes, ziaľ, mnoho nezachovalo.
Medzi atrakcie v tejto lokalite však určite patrí tiež známe Ramesseum (chrám Ramesse II.) alebo chrám Sethiho I.

Lokalita Téby a mesto mŕtvych je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1979.


Mapa lokality


Tip: nevynechajte ani ďalšie Poklady sveta

REZERVUJ

Letenka do Káhiry
Ubytovanie v Luxore
Požičanie auta v Luxore

Poistenie Egypt

 Dozvedieť sa viac
SI TU:  Domov › Destinácie › Poklady svetaTéby a mesto mŕtvych