POĽSKO
Mestečko Wieliczka / Velička, založené v roku 1290 kniežaťom Leškom II, je známou turistickou atrakciou Poľska, pretože pod ním sa nachádza soľná baňa Wieliczka, jedna z najstarších fungujúcich baní na svete (úplne najstaršia baňa v Poľsku sa nachádza v meste Bochnia, 20 km od Wieliczky).
Baňa Wieliczka [ ] bola v nepretržitej prevádzke už od 13. storočia, a to až do roku 2007, kedy bola z dôvodu vysokej nákladovosti na ťažbu a nedostatku soli jej prevádzka zastavená.
Baňa Wieliczka, hlboká 325 metrov a s celkovou dĺžkou chodieb 300 km sa rozprestiera celkom na deviatich úrovniach ležiacich pod mestom, pričom jednotlivé chodby sú navzájom prepojené veľkými komorami (spolu 2.100), šachtami, tunelmi a výťahmi. Pre verejnosť je prístupných 3,5 km ciest, nachádzajúcich sa približne 64-135 metrov pod zemským povrchom. Zostúpite po 394 drevených schodoch, aby sa mohla začať exkurzia trvajúca približne 2,5 hodiny. V hĺbke 130 metrov sa nachádza soľné múzeum a v hĺbke 211 metrov stredisko na liečenie ochorení dýchacích ciest.
Počas návštevy bane Wieliczka je možné obdivovať nádherné kaplnky (spomeňme napríklad kaplnku svätej Kingy, dlhú 54 metrov, z ktorej stropu visia vytesané krištáľové lustre a na čelnej stene sa týči zaujímavý oltár zo soli + taktiež steny kaplnky sú vyzdobené prepracovanými reliéfmi s biblickými motívmi), podzemné jazerá, či historické a mýtické postavy vytvorené z kameňa soli. Tak napríklad v rokoch 1897-1927 bol do soli vytesaný Mikuláš Koperník, s rozmermi 57x17x12 metrov.
Priamo v bani sa nachádza taktiež vynikajúca reštaurácia [ ], ktorá patrí medzi najhlbšie položené reštaurácie na svete, nachádza sa totiž 125 metrov pod povrchom. Varia v nej skutočne výborne!
Baňu Wieliczka, prezývanú aj ako „Poľská soľná katedrála“, navštívilo v minulosti mnoho významných osobností ako napr. Johann Wolfgang Goethe, cisár František Jozef I., Mikuláš Kopernik, Frederik Chopin, cisár Wilhelm I., cár Alexander I., Mária Terézia, Ján Pavol II, či George Bush starší.
Lokalita Wieliczka je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1978.
