HOLANDSKOHolandsko sa do celosvetového povedomia dostalo nielen vďaka svojim vynikajúcim syrom a krehkej kráse tulipánov, ale tiež vďaka svojmu úzkemu prepojeniu s vodou a svojím neúnavným bojom s týmto neúprosným živlom.
Charakteristickým znakom Holandska sú však nielen vyhlásené veterné mlyny, ktoré slúžili k odčerpávaniu vody z oblastí položených pod úrovňou hladiny mora, ale v súčasnej dobe tiež moderné vyspelé technológie a vodohospodárske stavby každého druhu. Sám za seba hovorí už len fakt, že približne polovica územia Holandska leží buď pod úrovňou, alebo na úrovni hladiny mora. Najnižším miestom je Zuidplas v provincii Južné Holandsko (mínus 6,7 m). Obecne sa vraví, že keby Holanďania prestali odčerpávať vodu a trvalo to dlhšie ako tri dni, väčšina ich území by v okamihu zmizla pod vodou.
Holanďania sami o sebe vravia, že „Boh stvoril zem a Holanďania k tomu pridali Holandsko.“ Holandskí odborníci tak právom patria medzi celosvetovú špičku a ich znalosti a skúsenosti v tomto obore nemajú obdoby.
Za všetkým sa skrýva dlhoročná skúsenosť, tradícia a životný štýl a charakter obyvateľov tejto húževnatej krajiny. Boj Holanďanov s vodou je starý ako Holandsko samo. Už od pradávna museli Holanďania o svoju zem tvrdo bojovať a k tomuto neľahkému údelu sa postavili tvárou, s pracovitosťou a vytrvalosťou sebe vlastnou. Už v prehistorických dobách stavali obyvatelia severných oblastí, predovšetkým Frízi, takzvané terpy. To boli umelé pahorky, na ktoré sa v prípade záplav mohli pred vodou s celým svojím živobytím uchýliť. I keď pôda nebola práve zaplavená, bola hodne bažinatá, a tak ľudia začali so stavbou odvodňovacích kanálov, do ktorých prirodzene odtekala voda z ich pozemkov. Pomocou veterných mlynov, a od 19. storočia parných čerpadiel, potom vodu prečerpávali do väčších, väčšinou vyššie položených kanálov a riek.
Len niekoľko kilometrov na východ od Rotterdamu, v blízkosti mesta Dordrecht, sa nachádza preslávená skupina 19 veterných mlynov, cieľ mnohých turistov a poznávacích zájazdov. Tieto mlyny boli postavené okolo roku 1740 a i dnes sú plne funkčné. Už vieme, že mlyny boli využívané k odčerpávaniu vody, okrem toho sa však využívali i pre rad ďalších priemyselných aktivít vrátane pílenia dreva, výroby hrnčiarskej hliny alebo napríklad k drveniu pigmentov, z ktorých sa vyrábajú maliarske farby.
Títo majestátni velikáni sú obklopení idylickou vidieckou krajinou a celé miesto je zahalené jedinečnou atmosférou. Vďaka svojmu počtu a tiež veľkosti a zachovalosti celého komplexu bola táto skupina mlynov zapísaná v roku 1997 na zoznam pamiatok UNESCO.
Ak navštívite Kinderdijk, môžete si tiež v návštevníckom centre pozrieť pútavý a poučný film zachytávajúci odveký boj Holanďanov s vodou.
Do polovice 19. storočia v celom Holandsku fungovalo viac ako 10.000 veterných mlynov. Ich éra definitívne skončila s príchodom parného stroja. Problém však nastal, keď sa vplyvom búrok alebo vysokým prílivom zdvihlo more, ktoré vniklo ústím riek až do vnútrozemia a spôsobilo záplavy. Začalo sa teda s budovaním hrádzí.
Účinné opatrenia však priniesol až projekt Deltaplan, s ktorého konštrukciou sa začalo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Toto priekopnícke dielo bolo nakoniec dokončené až na sklonku 90. rokov, po takmer 40 rokoch, a dnes je oprávnene prezentované ako jeden z moderných divov sveta. Dokonca sa niekedy tvrdí, že z hľadiska technickej náročnosti predstihla jeho realizácia americký lunárny program Apollo.
Impulzom k realizácii tohto monumentálneho diela bola tragická záplava v roku 1953. V noci z 31. januára na 1. februára zasiahla po dlhotrvajúcich dažďoch provincie Južné Holandsko a Zeeland prílivová vlna, ktorá dosahovala výšku až dvoch metrov. Behom niekoľkých hodín bolo zaplavených na 200 tisíc hektárov úrodnej pôdy s mestami a dedinami. O život prišlo 1.835 Holanďanov a asi 200.000 kusov dobytka, o škodách na majetku nehovoriac.
Súčasťou projektu Deltaplan je i múzeum, ktoré návštevníkom túto tragickú udalosť a tento ojedinelý projekt približuje.
Holanďania sa nekonečným bojom s vodou nenechali nikdy zlomiť, nelenili a vysúšaním morom zaplavených území získavali a i naďalej získavajú nové územia. Na takomto vysušenom území leží už od roku 1913 napríklad amsterdamské letisko Schiphol, ktoré sa nachádza približne 4 metre pod hladinou mora.
Vzhľadom k populačnej explózii sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia začalo s cieľom získať ďalšie územia s vysušovaním jazera Ijselmeer. 1. januára 1986 tak prišla na svet dvanásta provincia Holandska, Flevoland. Hlavným mestom provincie je mesto Lelystad, ktoré leží 5 metrov pod úrovňou mora. Mesto bolo pomenované po holandskom inžinierovi Cornelisovi Lely, ktorého návrh bol základom pre realizáciu celého projektu. Populačný rast sa potom ale zastavil a z ďalšieho vysušovania nateraz zišlo.
