ČÍNA
Objav hrobky prvého zjednotiteľa Číny – cisára Čchin Š‘-chuang-tiho, v blízkosti západočínského mesta Xi'an (Si-an) ležiaceho cca 1.200 km od Pekingu, bol objavom náhodným. Udialo sa tak v roku 1974 pri pokuse vykopať studňu. Napriek náhode môžeme konštatovať, že išlo o jeden z najvýznamnejších archeologických objavov v 20. storočí.
Na tejto podzemnej hrobke pracovalo takmer 800 tis. poddaných cisára, poväčšine otrokov a vojnových zajatcov. Stavebné práce pritom trvali 36 rokov, pričom v čase cisárovej smrti nebola hrobka ešte úplne hotová. Výsledkom stavebných prác okrem samotnej hrobky bolo okolo 8.000 pol tonových hlinených bojovníkov v životnej veľkosti (1,6-1,8m), koňov a vozov. Terakotová armáda tvorí posmrtný sprievod cisára a zároveň chráni posledný odpočinok Prvého cisára.
Armáda dostala názov Terakotová podľa terakoty, teda pálenej hliny hnedočervenej farby, z ktorej sú aj všetky sochy vyrobené. Pôvodne boli sochy bojovníkov pomaľované žiarivými farbami, avšak do dnešného dňa postupne tieto farby opadli. Jednotlivé sochy bojovníkov sa odlišujú pózou, výrazom, oblečením. Ich meče, luky či oštepy sú pritom skutočne zbrane.
Hlinené sochy bojovníkov sa nachádzali v troch podzemných halách. V prvej hale/jame, s rozlohou 229x61m a hĺbkou 4,9m sa našlo približne 6.000 vojakov – pešiakov a lukostrelcov zoradených v štvorstupoch. Táto miestnosť je aj sprístupnené turistom. V druhej sa nachádzala stovka jazdcov, lukostrelcov, taktiež aj vojnových vozov. V poslednej tretej miestnosti bolo už len 68 figúr predstavujúcich pravdepodobne veliteľský štáb pozostávajúci z generálov a dôstojníkov.
Čchin Š’-chuang-ti, známy aj ako iniciátor výstavby Čínskeho múru, zomrel roku 210 pred Kristom. Jeho hrob sa nachádza v tesnej blízkosti vykopávok, pod návrším vysokým 43 metrov.
Nadzemná hrobka pozostáva z obetných miest, zo zádušného chrámu s areálom pre niekoľko tisíc služobníkov a z 350 metrov dlhej, 345 metrov širokej a 76 metrov vysokej mohyly, ktorá dodnes nie je preskúmaná. Hrobku ešte dodnes nik nevyraboval, na rozdiel od pyramíd a hrobiek egyptských faraónov. Je to možno aj preto, lebo sa predpokladá, že podzemný palác leží pod tromi vrstvami podzemných vôd. Akýkoľvek pokus do hrobky vstúpiť by sa mohol skončiť zaliatím vodou a obrovskými škodami. Ďalším problémom podľa legendy je problematický obsah hrobky. V zmysle historických prameňov sa predpokladá, že vo vnútri je skrytý palácový komplex. Z opisov v zápiskoch historika však zároveň vyplýva, že sarkofág cisára spočíva na niečom, čo pôsobí ako maketa vtedajšej Číny. Maketa vyrobená z ušľachtilých kovov a materiálov je zaujímavá tým, že jej „rieky" a "jazerá" boli vyplnené tekutou ortuťou. Preto sa poniektorí archeológovia domnievajú, že vnútro hrobky je naplnené jedovatými výparmi ortuti a vykopávky by bolo nutné robiť v plynových maskách. Výskumy pritom skutočne potvrdili, že pôda okolo hrobky 280-krát prekračuje prípustnú normu obsahu ortuti.
Celková plocha pohrebného areálu zaberá 46 km2 a celková konštrukcia hrobky má tvar pyramídy.
Lokalita Terakotová armáda je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1987.
