ČESKÁ REPUBLIKANa úvod krátka anketa - máte radi históriu, prechádzky malebnou prírodou alebo dobré vínko a jedlo? Ak ste čo i len na dve z možností odpovedali áno, tak neváhajte a vyberte sa do najjužnejšej časti Moravy. Všetko toto totiž nájdete na malom kúsku zeme, ktorý je nádherne popretkávaný vodou, lesmi či vinohradmi. Pavlovské vrchy, ktoré tvorí sústava niekoľkých kopcov, sú navyše biosférickou rezerváciou UNESCO a domovom mnohých chránených rastlín a živočíchov. Pozrime sa bližšie na tento kraj a prejdime sa spoločne z Mikulova do Pavlova.
Deň začíname prechádzkou po historickom námestí Mikulova, ktorého dnešná podoba sa tvorila už v 16. storočí. Na výraznom skalnom útese nás ihneď upúta fotogenický Zámok. Počas svojej existencie prešiel mnohými rukami slávnych vládcov a počas II. svetovej vojny vyhorel do tla. Pred 50-timi rokmi bol obnovený a dnes je v ňom regionálne múzeum. Keď sa pozrieme z hornej časti námestia smerom nadol, ponad veže kostola sv. Anny, uvidíme ďalšiu výraznú dominantu (tentoraz prírodnú) – Svatý kopeček. Nachádza sa tam množstvo chránených rastlín a aj preto bol v roku 1992 vyhlásený za prírodnú rezerváciu. Poďme však z námestia (samozrejme až po ochutnávke vínka v niektorej z početných vinoték) ďalej po červenej značke smerom nahor. Popri židovskom cintoríne sa za pár minút dostaneme k zrúcanine Kozí hrádok. Bývalá strategická pozorovateľňa slúži dnes ako odpočinkové miesto. Zastavíme sa na chvíľku a obzrieme sa na mestečko – práve odtiaľto ho totiž máme pod sebou ako na dlani.
Pokocháme sa pohľadom a pokračujeme v chôdzi ďalej. Povedľa amfiteátra prídeme po chvíli k jaskyni pod vrchom Turold (385 m). Pred návštevou jaskyne však ešte na náučnom chodníku „narazíme“ na malý geopark - zbierku usadených hornín z rôznych častí Čiech. Neďaleko od jaskyne končí už hranica mesta a my sa ponoríme medzi prvé z nekonečných lánov vinohradov. Až vtedy si naozaj uvedomíme, že sa nachádzame vo vinárskom raji. Spravíme ešte pár krokov (krátke, ale strmé stúpanie) a otvorí sa nám široký priestor. Povedľa dozrievajúceho hrozna nám oči zablúdia k prírodnému vápancovo-skalnému útvaru Kočičí skála (s typickou pálavskou stepnou kvetenou – napr. hlaváčik jarný alebo poniklec veľkokvetý) a v pozadí sa hrdo týči a očakáva nás Stolová hora (406 m). Keďže sme niekde v polovici cesty (po výstupe na Stolovú horu), vytiahneme dobroty z plecniakov a posilníme sa. Občerstvenie nám spríjemní takmer dokonalý kruhový výhľad a spravíme si spoločnú „vrcholovú“ fotografiu.
Po krátkom oddychu pokračujeme červenou k zrúcanine Sirotčí hrádek (406 m), ďalej do Kletníc (môj tip - v malom bufete pri ceste si dáme niečo malé na posilnenie) a potom k rázcestiu Soutěska (tu je vybudovaná zastrešená útulňa a dá sa doplniť voda v miestnej studničke). Teraz máme pred sebou už iba posledné stúpanie na najvyšší bod, 554 m vysoký Děvín. Odtiaľ nás čaká mierny zostup k poslednej zrúcanine toho dňa, ktorou je Dívčí hrad (405 m). Tu sa dozvieme sa, že ide o pozostatky kráľovského hradu z 13. storočia, ktorý bol niekoľko krát prestavaný a počas 30-ročnej vojny vypálený Švédmi. Pobeháme bývalé komnaty, pofotíme pavlovské strechy a vinice a „zbehneme“ po zelenej značke na ochutnávku dobrôt. Konečne!
Gastronomickú časť výletu začneme hneď po pár minútach, keďže nás už na okraji Pavlova lákajú do svojich útrob prvé pivničky. Našťastie sme boli dostatočne prezieraví a výlet sme si naplánovali na koniec septembra. Ochutnávame prvé dúšky zaslúženej odmeny – čerstvý burčiak naozaj nemá chybu. Hlad nás ale po chvíli vyženie a pôjdeme ochutnať ospevované moravské špeciality do niektorej z početných reštaurácií. Po jedle nás príjemné letno-jesenné počasie ťahá opäť von a spravíme si ešte malú prechádzku po Pavlove. Zistíme, že tu boli objavené bohaté nálezy dokumentujúce osídlenie už od doby lovcov mamutov ... jeden malý mamutík sa ešte stále pohybuje po námestí a môžete sa s ním pokojne odfotiť. V miestnej obecnej vinotéke (symbolicky umiestnenej v suteréne obecného úradu) sa dozvieme, že už v 15. storočí bol Pavlov najväčšou vinárskou obcou mikulovského panstva. V súčasnosti sa tu výrobe vína venuje až 15 vinárov a plocha viníc presahuje 172 hektárov.
To však ani zďaleka nie je všetko, čo nám Pavlov ponúka. Počas veterných dní sa hladina vodnej nádrže Nové Mlýny zaplní milovníkmi vodných športov – jachty, plachetnice a windsurfy si hľadajú ten správny vietor. Po brehoch a vedľajších cestičkách zasa cyklisti ukrajujú kilometre na značených cyklotrasách. Neváhajte a vyskúšajte si radšej naživo lákadlá tohto miesta. Želám vám pekné počasie a dobrú chuť!
