Cestopisy

Smrť v rôznych kultúrach


Nie všade sa zomiera rovnako

V Mexiku a na Bali sa „zomiera s úsmevom na perách“

Viete ako sa oslavujú dušičky v Mexiku? Podobne ako u nás Veľká noc - more farieb, kvetín, vzorov a cukrových lebiek. Zdá sa Vám, že cukor a lebka sa k sebe nehodia? Nejeden Mexičan by s Vami divoko polemizoval. Nikto neplače, nikto netrúchli, smrť sa tu berie ako prirodzená „súčasť života“. Ak sa sem chystáte práve na dušičky nezabudnite na cestovné poistenie, ktoré Vás síce pred smrťou nezachráni, ale na škodu Vám tiež nebude.

Smrť v rôznych kultúrach

„Všetkých svätých“ v podaní Mexiko pripomína skôr ako pohreb, oslavu jari. Len čas od času Vás zarazí načančaná calavera (lebka) alebo kostra. Miesia sa tu katolícke vplyvy kolonizátorov a náboženské tradície Indiánov.
Indiáni verili, že smrťou život nekončí a naši blízki vstupujú do iného života a v určitých dňoch sa znova vracajú tam kde kedysi žili. Niekedy vraj dokonca žijú aj po smrti v našej blízkosti. Tí, ktorí nezomreli hrdinskou smrťou, napríklad pri pôrode, v boji alebo ako obeť pre bohov museli po smrti štyri roky blúdiť svetom a pri tejto púti ich sprevádzalo zviera, ktoré im bolo nápomocné. Po tejto strastiplnej ceste (mitclannetoliniztlii) plnej nástrah sa konečne dostali do posmrtného sveta Mictlánu.

Katolícki misionári sem zasa pritiahli katolícke dušičkovské tradície, z čoho vznikol ojedinelý „deathshake“ alebo ak chcete smrteľný mix, či so životom nezlučiteľná kombinácia. Tradične sa na tento radostný sviatok pečie sladký chleba (pan de los muertos). Pochutiť si môžete aj na cukrových rakvičkách a lebkách.

Smrť v rôznych kultúrach

Na lebkový sviatok, ktorý trvá dva dni, dostávajú Mexičania jeden deň voľna z práce. Verí sa, že 1. novembra sa vracajú duše detí, ktorým sa hovorí Angelitos a 2. novembra duše dospelých. Jeden deň je vyhradený na trúchlenie (El Duelo) a El Día de los Muertos je naopak deň, určený na oslavu a šťastné spomínanie na všetkých zosnulých a je to najväčší sviatok v roku. Na tento sviatok sa nemaľujú vajíčka, ale stavajú oltáre, na ktorých sú obľúbené predmety zosnulých, vyrábajú sa lebky zo všetkých možných materiálov, zdobené papierové vystrihovačky (papel picado), všade sú kvetiny afrikánov a obľúbené predmety a fotografie zosnulých členov rodiny. Popri lebkách sú to už spomenuté kostry, ktorými je vyzdobené celé mesto, domácnosti a obchody. Kostry sú naaranžované akoby boli živé, kostrie rodiny na pikniku, na káve alebo party kostry s tequilou a cigaretami.

Smrť v rôznych kultúrach

Večer sa spolu celá rodina svorne navečeria, rozpráva si príhody o zosnulých členoch rodiny a priateľoch. Potom idú všetci na cintorín a nahlas sa prihovárajú k hrobom mŕtvych blízkych, ktorým priniesli jedlo a pitie, aby sa občerstvili.

Smrť v rôznych kultúrach

A aké je to zomrieť na Bali v Indonézii?

Drahé! Na smrť si tu musíte šetriť celý život. Ak nepatríte ani do strednej vrstvy musíte si celý život uťahovať opasok, aby ste mohli zomrieť. Náboženstvo totiž prikazuje honosne osláviť odchod človeka zo sveta. Ak Vám zomrie niekto blízky, buď máte našetrených dosť peňazí alebo sa zadĺžite na niekoľko rokov, prípadne predáte väčšinu svojho majetku. Nikto tu mŕtveho neoplakáva, každý predsa v jeden deň musí zomrieť, aj keď „hodinu nevieš“ a na Bali na to nezabúdajú.

Keď niekto zomrie, prídu všetci susedia, prinesú kvetiny, ovocie, ryžu (pravdepodobne aby mala z čoho žiť pozostalá rodina). Mŕtve telo sa umyje, natrie vonným olejom, ruky sa prekrížia na prsiach a celé telo sa zabalí do bielej plachty a potom do bambusových prútov, zviaže sa a pochová na cintoríne do dočasnej hrobky. Alebo ak ste lepšie situovaní, môžete telo zabalzamovať a pochovať na vlastnej záhrade. Do dočasnej hrobky preto, lebo na kremáciu sa čaká niekedy aj niekoľko rokov. Presnejšie na hromadnú kremáciu. Keďže pohreb je veľmi nákladný, vybaví sa tak viacero členov rodiny naraz. Kým jedným ešte nevychladla krv, sú iní už prezretí ako encián. Zaplatiť treba kňaza, hostinu a pozvať sa musia všetci žijúci známi.

Ak sa chystáte zomrieť, určite si ako miesto posledného výdychu nevyberajte Bali. Na každého čaká smrť rovnako, no nie je smrť ako smrť. Určite nie v Mexiku a na Bali.


Autor: Katarína Kalivodová
Tip: nevynechajte ani ďalšie cestovateľské príbehy v kapitole Na cestách...

Diskusia k článku

comments powered by Disqus

REZERVUJ

Letenky
Ubytovanie vo svete
Požičanie auta

Poistenie


SI TU:  Domov › Články › Na cestáchSmrť v rôznych kultúrach