TANZÁNIA
Serengeti [ ] predstavuje územie pôvodných obyvateľov Masajov, ktorí tu žijú už viac ako 200 rokov, predstavuje medzi cestovateľmi jeden z najobľúbenejších národných parkov nielen v Afrike, ale i na celom svete. Serengeti znamená vo svahilčine „nekonečné a nekončiace pláne“, resp. „miesto, kde sa krajina pohybuje do nekonečna“, čo je celkom výstižné, pretože celý národný park Serengeti sa rozprestiera sa na ploche 14.763 km2.
Najstarší národný park v Tanzánii – Serengeti, založený v roku 1951, je lokalizovaný v severnej časti krajiny, na hranici s Keňou, kde prirodzene prechádza do národného parku Masai Mara v Keni. Na východe sa nachádza Viktóriino jazero, kým na západe oblasť Ngorongoro.
Po vyhlásení tejto oblasti za národný park, boli pôvodní obyvatelia vysťahovaní práve do oblasti Ngorongoro, pretože obývanie tohto územia (s výnimkou osady Seronera) je zakázané.
Typickou črtou národného parku Serengeti sú široké trávnaté porasty – savany, s minimom stromov. Na niektorých miestach sú zvláštne kopce žulových skál, tzv. Simba Kipje, ktoré obľubujú levy. Samozrejmosťou je bohatá fauna. Okrem spomenutých levov tu žije množstvo živočíchov, zebier, gaziel, byvolov, antilop. žiráf, hrochov, nosorožcov, slonov, leopardov, či cez 500 druhov vtákov a podobne.
Zaujímavým obdobím na návštevu parku Serengeti je obdobie od decembra do júla, kedy sa parkom tiahne obrovská migrácia 6 miliónových stád zvierat - pakoní (cca 1,5 mil. kusov), zebier (cca 300 tis. kusov), či Gaziel Thomsonových (cca 400 tis. kusov) a iných, ktoré tiahnu do národného parku Masai Mara, resp. späť do parku Serengeti. Tento úkaz je dôsledkom striedania sa obdobia sucha a dažďa. Počas tohto putovania musia migrujúce zvieratá prekonať dravú rieku Mara, čo predstavuje obrovské nebezpečie v podobe tu žijúcich početných krokodílov. Najlepšie obdobie na sledovanie predátorov je zase od júna do októbra. Spomeňme, že krátke obdobie dažďov trvá od novembra do decembra a dlhé od marca do mája.
Lokalita Národný park Serengeti je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1981.
