Majestátnosť Mexika umocňujú dve z najväčších sopiek západnej pologule v južnej časti Severnej Ameriky.
Keď som prvý krát konečne po 28 hodinách cesty s tromi rôznymi lietadlami, dvomi autobusmi a jedným taxíkom, so štvormesačným bábätkom v náručí docestovala do Puebly, do San Andrés Cholula a uvidela som, v akej blízkosti sa sopky nachádzajú, skoro som od zdesenia zamdlela. Avšak neskôr som si uvedomila, že je to vlastne celkom husto obývaná oblasť, no a tiež som bola ubezpečená, že sa nachádzame v dostatočnej vzdialenosti, ak by došlo k erupcii.
Nadávala som ale v duchu sama na seba, ako môžem byť taká nezodpovedná a nenaštudovať si, kam to vlastne idem. Niekoľko týždňov po príchode som neustále na internete, v novinách, či v televízii sliedila po informáciách o aktuálnej aktivite sopiek.
Dnes žijem v Mexickej Pueble, v San Andrés Cholula už štvrtým rokom, medzitým k spomínanému bábätku, z ktorého je už malá slečna, pribudlo druhé bábätko. Z balkóna domu každé ráno vídam dve nádherné sopky a môj strach z nich pominul, aj keď...
Prítomnosť sopiek mala už od staroveku veľký význam pre spoločnosť, ktorá ich obdivovala, uctievala, boli zdrojom inšpirácie legiend, dokonca sa na ich vrcholkoch odohrávali krvavé obete...
Hádam nikomu netreba predstavovať Shakespearov príbeh Rómea a Júlie, avšak počuli ste už o legendách, ktoré hovoria o láske dvoch z najväčších sopiek v Mexiku? Popocatépetl, stále aktívnej sopke, a Iztaccíuhatl, dávno vyhasnutej sopke?
Najznámejšou legendou o sopkách Popocatépetl a Iztaccíuhatl je legenda z čias Aztékov.
Aztécka ríša si v rámci rozširovania svojho územia chcela podmaniť i Mexiko.
...bolo to v čase, keď bol náčelník Tlaxcaltecas už unavený stálymi nájazdmi a nátlakom Aztékov, rozhodol sa bojovať za slobodu svojho ľudu. Jeho dcéra, krásna princezná Iztaccíuhatl a bojovník menom Popocatépetl z radov jeho družiny k sebe prechovávali veľkú náklonnosť a lásku. Popocatépetl požiadal Tlaxcaltecasa o ruku jeho dcéry, ten súhlasil pod podmienkou, že sa mladík z boja vráti ako víťaz. Nemal však v skutočnosti záujem o nemajetného zaťa. Statočný bojovník sa vydal splniť úlohu a jeho vyvolená ho verne čakala. Po nie dlhom čase sa k princeznej Iztaccíuhatl, na podnet jej otca, dostala zvesť o Popocatépetlovej smrti. Zronená smútkom, bez toho, aby sa presvedčila o pravde, umrela od žiaľu.
Popocatépetl sa víťazne vracia k svojmu ľudu s nádejou, že sa ožení so svojou láskou, no nachádza svoju milovanú mŕtvu. Nešťastný sa niekoľko dní a nocí potuloval, až sa rozhodol na počesť a pamiatku Iztaccíuhatl postaviť obrovskú hrobku tvárou k Slnku. Staval ju, až vytvoril horu. Vzal do náručia telo svojej milovanej a vyniesol ho až na samý vrch. Tam nad ňu pokľakol, naposledy ju pobozkal a zapálil pochodeň. Postupom dní, týždňov a mesiacov ich telá nakoniec pokryl sneh a oni sa premenili na dve veľké sopky.
Popocatépetl nezabúda na svoju milú, jeho srdce udržiava oheň večnej vášne, chveje sa a dymí so svojou pochodňou. Preto je sopka Popocatépetl stále aktívna.
Táto legenda prešla z generácie na generáciu od čias Aztéckej ríše, ktorej korene siahajú až do roku 1400. Odvtedy sa aj zaužívajú mená sopiek. Popocatépetl je odvodené od slovesa "popoa", čo znamená dymiť a podstatného mena "tepetl", teda kopec. V Mexiku ho nazývajú aj "Hora, ktorá fajčí", ale aj "El Popo", či "Don Goyo".
Iztaccíuhatl je odvodené od slova "Iztac", čo znamená "biela" a od slova "ciahuate" - "žena". Mexičania ju však nazývajú nie len "Biela žena", ale aj "Spiaca žena".
Popocatépetl je aktívnou sopkou približne 730.000 rokov. Má symetrický kužeľový tvar s maximálnou výškou 5450 metrov nad morom.
Iztaccíuhatl je neaktívna, s výnimkou unikajúceho sírovodíka na vrchole. Má tvar štyroch vrcholov, z ktorých najvyšší meria 5286 m.n.m, podobá sa spiacej žene otočenej tvárou k Slnku. Vrcholy sa nazývajú La Cabeza (hlava), El Pecho (hruď), Las Rodillas (kolená) a Las Pies (chodidlá).
Existuje niekoľko ciest, ako sa dostať do národného parku. Najjednoduchšie z Mexico City diaľnicou, ktorá vedie k Pueble, výjazd je na smer do mesta Chalco a Amecameca a následne je úplne náväzný na cestu, ktorá vedie k Paso de Cortés, nachádza sa v rámci Mexického štátu Puebla, až k úpätiu dvoch sopiek (Popocatépetl a Iztaccíuhatl).
Park je chránenou prírodnou rezerváciou s 25,679 hektármi bujných lesov a s roklinami. V rámci parku sú aj majestátne sopky Popocatépetl a Iztaccíuhatl, ktoré zastávajú druhé a tretie miesto v krajine, čo sa týka výšky.
Podnebie je veľmi rôznorodé, od vlhkého mierneho podnebia, cez chladné podnebie, až veľmi chladno. V závislosti na ročnom období, či presnej polohy v parku.
Vidiek blízko sopiek je takpovediac chudobný, kukuričné polia (kukurica – chlieb domácich, pretože sa z nej vyrábajú tortillas) sú obrábané ručne a za pomoci zvierat.
Až donedávna bol výstup na sopku Popocatépetl zaujímavou a nesporne aj veľmi adrenalínovou atrakciou. V súčasnosti sa dostanete do jej tesnej blízkosti, no a tam Vás prekvapia po zuby ozbrojení vojaci, ktorí územie strážia kvôli zvýšenej aktivite v posledných rokoch. Tiež sú tam, aby pomáhali pri prípadnej evakuácii. Nebuďte však sklamaní, môžete nahlásiť výstup na sopku Iztaccíuhatl, zaplatiť poplatok, a "vyštverať" sa až na vrchol „Spiacej ženy“.
Za posledný rok, čo žijem v Pueble, nás sopka Popocatépetl vystrašila niekoľkokrát.
Raz menším zemetrasením a hukotom, ako keď sa na Vás valí celý roj včiel, inokedy zasa poprášila celé okolie belavým popolom vo vrstve cca 1 cm (raj pre alergikov, to sa nedalo dýchať). Mimochodom, tento popol nesmiete umývať vodou, pretože sa zmení na mazľavú hmotu podobnú betónu, takže snažiť sa umyť auto v tomto prípade neprichádza do úvahy. Povysávať, odfúknuť, používať rúško cez pusu, také, ako majú lekári.
No a tiež k nám raz do San Andrés v Cholule evakuovali asi dve dediny z blízkosti "Popa"...
Väčšinou v takom prípade s deťmi sadneme do auta a utečieme do krásneho, slnkom zaliateho Acapulca k Tichému oceánu, alebo prístavného mesta Veracrúz s jeho tržnicami (kde kúpite naozaj všetko), jachtami slávnych a ak sa to dá tak nazvať, za spevom čajok. Pokochať sa v Mexiku môžete aj majskými pyramídami, či nádhernými kostolmi, oddýchnuť si pri rybačke s výhľadom na skutočné veľryby, pochutnať si na Tequille a nechať oči na snedých dievčinách s farebnými mašľami v ebenovo čiernych vlasoch. Pýtate sa kde a ako? O tom zas nabudúce...