TALIANSKO
Pompeje [ ], kedysi starorímske provinčné mesto na križovatke obchodných ciest, bolo mestom veľkého rozmachu. Bohatí Rimania si v Pompejách stavali letné vily a popri tom 20-tisícové mesto prosperovalo z obchodu s rybami, vínom i olivovým olejom. Ďalší rozvoj mesta Pompeje však zastavila erupcia sopky Vezuv v roku 79 nášho letopočtu. V Pompejách sa láva prechodne udržala na severnom múre mestských hradieb, ten však dlho neodolal. Keď sa láva cez hradby preliala, pochovala celé Pompeje a asi 3-tisíc ľudí. Spolu s dvomi menšími mestami pochoval Vezuv približne 16-tisíc obyvateľov ríše.
V súčasnosti sa v Pompejách nachádza archeologický areál. Mnohé dobre zachované časti mesta (približne 2/3) sú totiž odkryté spod vrstvy popola a zeminy a aj preto je tu možné zažiť autentickú atmosféru minulosti. Via dell'Abboundanza bola najdlhšia ulica v tomto rímskom provinčnom meste a kedysi bola aj najrušnejšia. Na "Ulici hojnosti" s obchodmi zanechali kolesá kočiarov hlboké stopy na čadičovej ceste. Okrem iného je tiež možné vidieť amfiteáter s kapacitou 20-tisíc divákov. Mesto Pompeje malo akvadukt, pitná voda prichádzala do fontán a mestskému patriciátu aj priamo do jeho palácov.
Zaujímavosťou je, že pri archeologických vykopávkach sa tu dokonca našli aj odtlačky ľudských tiel odrážajúce posledné okamihy života niektorých obyvateľov.
V roku 2013 sa začala významná rekonštrukcia areálu Pompeje, v celkovej hodnote 105 miliónov EUR. Cieľom bolo obnovenie starovekej časti Pompejí, ktorá bola dlhodobo neudržiavaná. Pod chátrajúci stav sa taktiež podpísala silné dažde ako i nedostatočná zabezpečenosť areálu.
Lokalita Pompeje je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1997.
