MALTA
Sedem dobre zachovalých megalitických chrámov objavených na ostrovoch Malta a Gozo predstavujú významnú atrakciu krajiny.
Konkrétne na nádhernom ostrove Malta sa nachádzajú chrámy: najznámejší Hagar Qim (3000 p.n.l., s rozlohou 40x40 m) a Mnajdra ( 3600-2800 p.n.l. s rozlohou 40x40m), ale aj podzemný chrám Hypogeum (3000 p.n.l., plocha takmer 800 m2) a pravdepodobne najkrajší chrám Tarxien (3800-2500 p.n.l. s rozlohou 62x48 m), bohatý na ornamenty a kamenné rytiny.
Na ostrove Gozo zase stoja chrámy Ggantija/Džgantija (3800-3000 p.n.l. s rozlohou 40x35 m). Patria k najzachovalejším a zároveň k najstarším chrámom na celom súostroví Malta.
Nachádzajú sa tu aj ďalšie megalitické chrámy, tie však nie sú až tak dobre zachovalé. Celkový počet megalitických chrámov na Malte je 45, pričom ani jeden z nich nie je úplne identický. Vznik najstarších chrámov sa datuje do obdobia okolo roku 4.100 p.n.l., čo znamená, že sú omnoho staršie ako egyptské pyramídy (napr. Cheopsova).
Ich účel nám do dnešnej doby nie je úplne jasný. Podľa niektorých teórií plnili tieto stavby obradnú funkciu, nakoľko sa tu dochovali aj obradné oltáre a obetné priestory. Podľa iných teórií tieto stavby plnili taktiež úlohu sprostredkovania veštieb. Každopádne sa tiež predpokladá, že sa tu uctievala bohyňa plodnosti - Matka Zem, keďže sa tu našlo množstvo jej sošiek so vskutku megalitickými tvarmi.
Stavby boli postavené jednak z lokálneho materiálu, avšak taktiež z kameňa, ktorý sem musel byť dopravený zo vzdialených miest. Jednotlivé bloky chrámov sú pritom veľmi ťažké, vážia aj viac ako 20 ton. Je zaujímavé, že civilizácia, ktorá bola zodpovedná za výstavbu týchto chrámov, sa okolo roku 2500 p.n.l. vytratila a zanikla v podstate bez stopy. Predpokladá sa, že bola nútená opustiť ostrov v dôsledku nedostatku vody.
Lokalita Megalitické chrámy na Malte je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1980, rozšírená na ďalšie chrámy bola v roku 1992.
