Vedeli by ste odpovedať, keby sa Vás niekto opýtal, či poznáte miesto na Zemi, o ktorom sa s istotou vie, že tam bol človek v histórii ľudstva zatiaľ iba raz? Ak nie, čítajte ďalej...
Marianská priekopa (Mariana Trench) je najhlbšou časťou svetových oceánov. Nachádza sa v západnej časti Tichého oceánu a vznikla dlhodobými posuvmi tektonických dosiek. Marianská priekopa je dlhá okolo 2.550 kilometrov, no v priemere široká iba čosi vyše 69 kilometrov. Na jej južnom cípe sa nachádza miesto zvané Challenger Deep (pomenovane podľa lode, ktorá ako prvá zmerala jeho hĺbku), ktoré je v hĺbke neuveriteľných 10.916 metrov. Aj keby sme do neho vložili najvyššiu horu sveta Mount Everest, mali by sme k dobru dva kilometre.
A práve tam, dna 23. januára 1960, teda presne pred 52 rokmi, zostúpili v batyskafe Trieste dvaja dobrodruhovia - Francúz Jacques Piccard a Američan Don Walsh - aby v rámci projektu amerického námorníctva Nekton prebádali dovtedy nepreskúmanú hlbočinu. Nikto iný tam po nich zatiaľ nebol...
Pri priemernej rýchlosti jedného metra za sekundu, zostup na dno oceána trval 4 hodiny a 48 minút. Piccard s Walshom, jediac čokoládu na udržanie metabolizmu, zaznamenali posledné viditeľné svetlo v hĺbke 244 metrov. Potom už nasledovala úplná tma. Teplota v kabíne postupne klesla až na 7 stupňov Celzia.
V hĺbke 9 kilometrov nastal zimomriavkový moment. Pod vplyvom obrovského tlaku sa za hlasitého rachotu objavila prasklina v 15 cm hrubom plexiskle pozorovacieho okna.
Napriek tomu sa pokračovalo v zostupe, dokonca sa ani neprerušilo spojenie s materskou loďou - trvalo sedem sekúnd kým sa hlas z Trieste dostal hore, a to aj pri rýchlosti 1.67 km za sekundu, čo je 5 krát rýchlejšie ako šírenie zvuku vzduchom.
Keď sa Piccard s Walshom dotkli mäkkého dna, rozvírili prach, ktorý však bohužiaľ ani po čase neusadal, čim znemožnil akúkoľvek fotodokumentáciu historického momentu. S pomocou svetiel predsa len videli niečo, čo vyzeralo ako ryba a tiež pohybujúceho sa živočícha, ktorý pripomínal krevetu. Batyskaf, hoci naplnený v jeho hornej časti benzínom, ktorý je ľahší ako voda a prakticky nestlačiteľný, neustále čelil tlaku váhy obrovskej masy vody nad dnom oceána, ktorý by sa dal prirovnať k váhe 50 lietadiel typu Boeing pôsobiacich na človeka usilujúceho sa ich udržať. Nič neriskujúc, bádatelia zostali na dne iba krátkych 20 minút a po zhodení závaží začali cestu naspäť. Stúpanie trvalo kratšie ako zostup - 3 hodiny a 15 minút.
Bohužiaľ, Piccardovi (zomrel ako 86-rocny v roku 2008) a Walshovi (má 80 rokov a žije v štáte Oregon, USA /r.2012/) sa nikdy nedostalo zaslúženého uznania. Ich rekord totižto prišiel v čase, kedy sa do popredia dostaval výskum vesmíru. Svetlá hviezd lákali viac než tma hlbočín oceánov. Batyskaf Trieste našiel svoj odpočinok v námornom múzeu vo Washingtone.
Do dnešného dňa sa po Piccardovi a Walshovi na dno Challenger Deep spustili iba dve robotické sondy v rokoch 1995 a 2009. V januári 2010, na okrúhle 50-te výročie zostupu, vypísala nadácia X Prize odmenu 10 miliónov dolárov pre prvý súkromne financovaný batyskaf, ktorý sa dvakrát po sebe spusti tam kde zatiaľ boli iba Piccard s Walshom. Podmienkou však je, že na jeho palube budú ľudia...
Pridá sa ku mne niekto v rámci hesla, že peňazí nie je nikdy dostatok?
Aktualizácia - 26.03.2012: na dno Mariánskej priekopy sa ľudia vrátili až 25. marca 2012, keď tam v miniponorke Deepsea Challenger samostatne zostúpil James Cameron (americký režisér, tvorca filmov Titanic a Avatar). Na palube mal aj stereoskopické kamery, ktoré celú výpravu zaznamenávali. Rýchlosť zostupu a výstupu bola neporovnateľne kratšia ako pred 50 rokmi, čo sa ale dalo vzhľadom na pokrok techniky očakávať... Ponorka dosiahla dno o 07.52 hod. miestneho času, t.j. 00:52 hod. nášho času. Keď sa Cameron dostal na dno, prostredníctvom siete Twitter konštatoval: "Všetky systémy OK" a následne "Práve som dorazil na najhlbšie miesto v oceáne. Po dosiahnutí dna som sa nikdy necítil tak dobre. Už sa nemôžem dočkať, aby som sa s Vami podelil o to, čo som videl." Jamer Cameron sa stal jediným človekom, ktorý dosiahol dno Mariánskej priekopy sólo. V stiesnených podmienkach ponorky (kokpit bol široký 109 cm) to nebolo najpríjemnejšie. Sústredil sa ale na svoju prácu, ktorou bolo počas šiestich hodín preskúmať podmorskú krajinu, zozbierať nové vzorky a zrealizovať 3D snímky a videá.
Expedíciu podporovala National Geographic Society.