Cestopisy

Putovanie Etiópiou, časť II.

EtiópiaETIÓPIA

Bahar Dar - Lalibela

Z Bahar Daru nás čaká, vďaka efektivite hotelovej recepcie, adrenalínová cesta. Objednaný taxík sa akosi-kdesi zacyklí, do odletu do Lalibely je štyridsať minút, a my stále čakáme. A čakáme. A nič. Organizátor Andrea zvyšuje hlas na recepčného, ktorý sa na nás pozerá so stoickým pokojom údenáča a krčí plecami. Rebeka ju drží za nohu kým sa snaží preliezť cez pult a vyškriabať mu oči. S Mikeom zatiaľ stopneme dva tuk-tuky, a modlíme sa aby sa neprekotili, keď do nich dozadu natlačíme batožinu. Taxík sa nakoniec dostaví, presne jeden moment predtým ako sa Andrei podarí dočiahnuť na recepčného šticu.

Dobehneme na check-in s vyplazeným jazykom a prosíkom. Nakoniec nie je potrebný, lebo nikto nerieši že meškáme, a s kľudom hodným Angličanov nás pomaly, pomaličky odbavia. Zamestnanec na bezpečnostnej prehliadke vykonáva svoju prácu skutočne svedomito. Teda, hlavne pokiaľ ide o dámy. Hrabe sa v kabelkách, fascinovane skúma rúže, krémiky, telefóny aj fotoaparáty. Keď mi dôkladne obchytá všetky objektívy a nechá na každom skle prominentný odtlačok prsta aj viečka, konečne je spokojný a pustí ma do lietadla.

Etiópia

Z Bahar Daru do Lalibely je to lietadlom dvadsaťminutový hopík. Z lalibelského letiska do Lalibely je to autobusom tridsaťminutový hop. Pomedzi kopce, hore horou, vinie sa uzučká cesta, bez zvodidiel, za chvíľu sa na letisko za nami pozeráme zvrchu. Krajina čudným spôsobom navodzuje pocit ľahkosti na duši a blízkosti k Bohu.

Etiópia

Hotel navodzuje pocit blízkosti k internetovej kaviarni, ou jé, ktorá je hneď vedľa. Neodolám volaniu modernej technológie, a prepadnem driemajúceho majiteľa. Obzerá si ma bez slov, a keď skončím a odchádzam, vydýchne, slečna, máte krásne vlasy. V Lalibele sa mi okamžite páči ešte viac.

Lalibela sa pozerá na zvyšok sveta z výšky. Z nadmorskej výšky 2500 metrov celkom presne, napriek tomu je hora na ktorej vrchu si lebedí, len drobček v porovnaní s okolitými. Lalibela je známa komplexom chrámov z trinásteho storočia vytesanom v skalnom masíve, zapísaným v zozname Svetového Dedičstva.
Začneme chrámom Saint George - v amharčine Bete Giyorgis. Podľa všetkého najznámejší, a najmladší. Z diaľky ho nevidno, lebo sa schováva v jame, do ktorej ho vytesali. Až keď nad ním človek stojí a zakrúti sa mu hlava, uvedomí si aký kolos to je a aký kolosálny kus práce to chcelo.

Etiópia Etiópia

Chrámov je trinásť, zoradené sú v štyroch skupinách. Z Bete Giyorgis zamierime k východnej skupine. Niektoré chrámy monolitické, ako Saint George, áno, vysvetľuje nám pedantne náš sprievodca kostrbatou angličtinou, iné polo-monolitické, jedna stena skala, ako Bet Gabriel-Rufael, áno, ukazuje na chrám pred nami. Trpezlivo počkáme na skupinu motkajúcich sa poľských turistov, aby sme si mohli tie polomonolity popozerať zblízka aj zvnútra.

Do ďalšieho chrámu - meno jednak málokomu napovie, druhak si ho nepamätám - ideme tunelom, ktorý má podčiarknuť duševné osvietenie a symbolizovať rozdiel medzi nebom a peklo. Pochytajte sa za ruky, nakáže nám pred tunelom. S chichotaním sa okúňame, ale promptne sa pochytáme keď sa tunel začne zužovať, a nedovidíme si ani na koniec nosa. Začínam sa cítiť úzko a klaustrofobicky, keď nás tunel konečne vypľuje v ďalšom chráme. Chlapci z Lalibely, klobúk dolu, tá ilúzia pekla sa Vám skutočne podarila...!

Sieť tunelov a chodníčkov nás nakoniec dovedie k severnej skupine, a najväčšiemu chrámu Bet Medhane Alem. Tu uchovávajú, teda schovávajú, svoju najcennejšiu národnú pamiatku, kríž z Lalibely. V roku 1997 ho schovali neporiadne, ukradli im ho, a dva roky sa táral po Európe, kým sa našiel a vrátil kam patrí. Originál je polmetrový sedemkilový macko. Napodobeniny všetkých tvarov a rozmerov u každého správneho predavača suvenírov, samozrejme.

Etiópia Etiópia Etiópia Etiópia

Kým sa ostatní stratia v ďalšom chráme - po piatom prestanem počítať koľkokrát som sa pri vchode vyzula, aby som po tom o desať minút neskôr musela loviť svoje sandále v kope cudzích topánok - zabávam mačku, ktorá spokojne chrápe na rohožke. Moje priateľské gesto ocení hlasným vrčaním, tak dám ruku preč než mi ju odhryzne, a usadím sa pod stromom.

Etiópia

Kino zvané lalibelská ulica: deti, somáre, a, aha ho, péčko. Dolu ulicou si to šinie týpek bez nohavíc, bez treniek. Len tak, dole bez. Musím uznať že kde príroda ubrala na hanblivosti, pridala na iných partiách...
Ešte ani nepredýcham to prekvapenie, keď ma obklopia detičky. Slečna, slečna, máte krásne vlasy, odkiaľ ste? Z Anglicka, zjednodušujem im to. Londýn, Wayne Rooney!, kričia oduševnene. Slečna, slečna, spýtajte sa ma na akékoľvek európske hlavné mesto, postaví sa predo mňa malý alfa-samec. Francúzsko, dávam jednoduchú na začiatok. Paríž, odpovie s malým pffff, akože, taaaké ľahké nevieš?! Postupne ho preskúšam zo Švédska, Talianska, aj Nemecka, a dostávam správne odpovede bez zaváhania. Zariskujem Slovensko a odpovie, iba s maličkým zaváhaním, Bratislava...? Potom je rad na mne, slečna, slečna, a viete čo je hlavné mesto vášho tela? Tak to ma dostane, netuším, a nie som si istá, aká je správna odpoveď v meste, kde je bežné premávať sa po uliciach au naturel. "Vaše srdce a vaša myseľ", vysvetlí dôležito, a ja sa hanbím že taaaké ľahké neviem. Zakýva mi a dá sa na odchod, ale ešte za mnou zakričí, lebo bez vzdelania nemôžem byť úspešný v živote, slečna!

Etiópia Etiópia Etiópia

Vychrámovaní z podoby, usadíme sa na terase s výhľadom v Siedmych Olivách, bezkonkurenčne najpríjemnejšej reštaurácii v celej Etiópii. Tlačíme do seba Pôstne jedlo, servírované v obžerskej porcii. Prezmenu dostaneme injeru ktorá nie je kyslá, ale príjemne sladká. Sama osebe by vystačila ako hlavné jedlo, taká je dobrá, ale ochutnať ju s kukuricou alebo šošovicou uvarenou s bylinkami takmer, ale nie celkom až na kašu, posúva pojem delikatesa na úplne nový level.

Druhý deň v Lalibele sa pozrieme okolitým horám na zúbok. Sprievodcov ochotných sprevádzať nás stretneme tucty, a trpezlivo ďakujeme, neprosíme. Pridruží sa k nám desaťročné dievčatko: najprv sa nenápadko zakráda za nami, potom nás predbehne a ujme sa sprievodcovania. Po anglicky ani nezatne, ale sprevádza nás s o to väčším oduševnením, behajúc vytrvalo od jedného k druhému ako pastiersky psík. S Mikeom sa zakocháme v nekonečných dychberúcich výhľadoch, a takmer nás zbalí ďalší samozvaný sprievodca. Náš malý Otello mu nedá šancu, a hlasným krikom ho pošle kadeľahšie.

Etiópia

Keď konečne dorazíme na vrchol, spustí sa dážď. Kupujeme si Mirindu od starenky, ktorá dotiahla na chrbte celú bedničku a rozbila tu bar. Ponúkame aj našu sprievodkyňu, najprv sa nás pozerá neveriaco, môžem, naozaj?, potom nesmelo ukáže na Pepsi. Spokojne sa so svojou kolou usadí na veľkom kameni, s výrazom najsamväčšejšieho blaha na svete.

Etiópia Etiópia Etiópia Etiópia

Môj výraz, keď sa na ďalšie ráno preberiem, je všetko len nie blaho. Od hlavy po päty dohryzená, v pravidelných symetrických intervaloch. Svrbí to ako čert, a to je len začiatok: v priebehu ďalších pár dní popreklínam po mene každú plošticu na svete.

Nebyť ploštíc, z Lalibely by sa mi ani nechcelo. Hlavne keď sa dáme do reči s párom belgických turistov, ktorí práve dorazili z Gondaru, kam máme namierené. Diera, úplná diera, súka zo seba jeden, kým druhý vehementne prikyvuje. Do Gondaru sa vydáme s malou dušičkou.

O Gondare nabudúce a bonusovka na záver:

Etiópia

Pokračovanie

Etiópiou, časť I  |  Etiópiou, časť III


Autor: Erika Lelovičová
Tip: nevynechajte ani ďalšie cestovateľské príbehy v kapitole Na cestách...

Diskusia k článku

comments powered by Disqus

REZERVUJ

Letenka do Etiópie
Ubytovanie v Addis Ababa
Požičanie auta v Etiópii

Poistenie do Etiópie


SI TU:  Domov › Články › Na cestáchPutovanie Etiópiou, časť II.