IRÁN
Nedokončené kultové mesto na ploche 1 km2, obkolesené kamenným múrom dlhým 4 km, bolo postavené v roku 1250 p.n.l. na počesť boha Inshushinaka. Iniciatívu pre výstavbu mesta Čoga Zanbil, pôvodne známeho pod názvom Dur Untash, vynaložil vládca Untash-Napirish.
Čoga Zanbil nie je len najstarším kultovým miestom Iránu, ale aj svedectvom o kráľovskej ríši Elam. Nachádza sa tu totiž chrámový komplex s chrámami pre elamské náboženstvá Ruhuratir, Napratep, Nin Ali, Napiriša, Pinikir a Inšušinak. Vnútorný priestor mesta pritom slúžil výhradne hlavnému bohovi, t.j. Inšušinakovi.
Dominantou areálu Čoga Zanbil je tzv. elamský zikkurat, umelý „kopec“, ktorý mal priviesť veriacich bližšie k bohu a bohom umožniť cestu nadol k veriacim. Zikkurat je vlastne pôvodom 5 poschodová stupňovitá veža (dnes sú zachované 3 úrovne), kde jednotlivé poschodia boli spojené monumentálnym schodiskom.
Zikkurat bol postavený z hlinených tehál s výškou 25 metrov (pôvodne 65 metrov). Pôdorys veže má štvorcový tvar a dosahuje úžasných 105 x 105 metrov. Cca 240 metrov východne od svätyne sa nachádzajú kráľovské paláce Palác I s podzemným pohrebiskom kráľovskej rodiny, Palác II a III.
Lokalita Čoga Zanbil je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1979.
