Historické mesto lokalizované na juhu Albánska pri hraniciach s Grécko, na poloostrove Ksamili. Je na zozname historického dedičstva Unesco.
Vzhľadom na svoji dobrú polohu, v Butrinti sa vystriedalo viacero vplyvov (rímsky, byzantský, benátsky či osmanský), pričom každý z týchto vplyvov tu čosi zanechal.
Pôvodne bol osídlený gréckym kmeňom Achájcov. Už v 4. stor. p.n.l. ho obsadili obyvatelia Kerkyri a stal sa významným opevneným mestom s vlastnou akropolou.
Po nadvláde Ilýrov bol v roku 167 p.n.l. dobytý Rimanmi. Aj po vytvorení Byzantskej ríše zostal v rukách Rimanov, a to až do tureckého vpádu v r. 1453.
Po porážke Benátok Napoleonom v r. 1797 sa Butrinti stalo súčasťou francúzskeho impéria. O dva roky neskôr bol znovu ovládnutý Osmanskou ríšou, a to až do roku 1912, kedy sa Albánsko stalo samostatným štátom.
V areáli môžete nájsť zachované zvyšky rímskeho divadla z 2-3 stor. p.n.l., či rímske kúpele so saunou alebo druhé najväčšie baptistérium po tom, čo sa nachádza v Hagia Sofia v Istanbule spolu s bazilikou, kde sa
|
|
