Mokp'o

21:04
Ďalší deň je za nami. Po dlhej ceste vlakom sme sa čoskoro ubytovali. V podstate naľavo od stanice sa nachádza viacero jogwanov. Náš je celkom dobrý, hoci sa spí na vyhrievanej podlahe. Samozrejme, že neležíme na tvrdom... Máme aj vlastnú kúpeľňu a vzhľadom na ponúknutý štandard sme sa dohodli na neštandardnej cene, t.j. 8.000 W/1 os. Dole, v blízkosti recepcie, sa nachádza prístroj na zohrievanie a filtrovanie vody. Tak sme si urobili, ako obyčajne, sáčkovú polievku.
Ešte pred tým sme si prezreli časť mesta. Konečne sme si kúpili aj chlieb za 1.500 W. Na izbe sme ho potom konzumovali s polievkou, salámou a nakoniec s džemom. Hotové hody. Človek by ani neveril, ako môže ten chlieb chýbať...
Čo sa týka mesta, najskôr sme z neho neboli veľmi nadšení. Ulice pôsobili pochmúrne, dokonca boli bez chodníkov. Do takéhoto prostredia sa zakombinovali ezoterické hlboké zvuky zvonov z miestneho kostola. Horrorová atmosféra. Kto má rád napätie, tomu návštevu tohoto mesta vrelo odporúčam. A tie opravárenské dielne..., úplná depresia.
Keď sme sa vracali z našej obchádzky, konečne sme "natrafili" na centrum s množstvom ľudí. Hneď nám bolo príjemnejšie. Už už sme toto mesto pomenovali "Death town", teda "Mŕtve mesto". Teraz sme sa presvedčili, že tomu tak nie je. Zajtra si ho ešte detailnejšie poprezeráme a vlakom na obed odcestujeme späť do Soulu. Cena študentského lístka je 13.400 W/1 os., a to je dosť! Hlavne ak si spomeniem aj na odletovú taxu, ktorej cena je 15.000 W/1 os. Ale čo už? Nejako to zvládneme...

6.12.2001 - 12:48 : Štvrtok.

Smer Soul! Podobne ako včera, tak aj dnes už sedíme vo vlaku II. triedy. Je úplne jasné, že náš výlet sa blíži ku koncu. Ale pekne po poriadku...
Aké dojmy vo mne zanechalo mesto Mokp'o? Viac-menej neutrálne pocity. Zhrnul by som ich do nasledovného záveru: "Kto chce spoznať okolité ostrovy alebo snáď najväčší ostrov JE-JU (Che-ju) , ten by návštevu tohoto mesta určite nemal vynechať. Toto miesto je v podstate odrazovým mostíkom pre ich spoznávanie, keďže sa tu nachádza domáci, ale aj medzinárodný lodný prístav".
Smerom naľavo od stanice, pozdĺž hlavnej ulice, sledujúc značenie, nachádza sa tu Internacional Ship Terminal (Medzinárodný lodný prístav). Odtiaľ plávajú lode aj na spomenutý prekrásny ostrov Che-ju. Ďalej od tohoto prístavu, smerom naľavo, nachádza sa lodný terminál, ktorý je určený výlučne pre plavbu po okolitých ostrovoch a ostrovčekoch, resp. v rámci Južnej Kórey. Mimochodom, ostrovy musia byť naozaj pôsobivé, ale my žiaľ už nemáme dostatok času. Podstatné je, že sme si prezreli aj túto oblasť západného pobrežia krajiny a nevynechali sme tak ani pohľad na Žlté more.
Mesto ako prístav je obkolesené dlhým polostrovom, a preto výhľad na nekonečné more tu vlastne neexistuje. Ľodí, ukotvených v prístavoch, je tu viac než dosť.
Okrem toho nemôžem nespomenúť pláže, ktoré sa nachádzajú ďalej od mesta, kde je prostredie pochopiteľne krajšie a čistota vody omnoho lepšia. Ani tieto letoviská sme si už neprezreli.
Rozhodli sme sa pre miestnu horu, z ktorej je pôsobivý výhľad na celé mesto, s pohľadom na more.
Keď sme sa vracali na ubytovňu, opäť sme zohnali chlieb za 1.000 W. Konečne sme poslali aj pohľadnice. Na jednu pohľadnicu, zaslanú letecky, sme potrebovali známku za 480 W. Pohľadnice samotné sú v Kórei obrovský problém. Ak existujú, tak predávajú ich v sadách, čo zvyšuje ich cenu. Obchod je obchod.
Na pošte sme mali Internet zadarmo. Rýchlosť bola fantastická, spojenie prebiehalo satelitnou komunikáciou. Aby sme to nepreháňali, dlho sme sa tam nezdržali. Šli sme na vlakovú stanicu, kde nám vznikol problém. Lístky na vlak síce ešte mali, ale len na státie! To už bolo na nás veľa, tak sme si ich kúpili na neskorší spoj, ktorý má odchod o 12:30. Tu už aspoň sedíme. Zvyšný čas sme strávili ďalšou prehliadkou mesta a návštevou jednej pekárne, kde sme si kúpili niečo ako pizzu za 1.000 W. Bolo to veľmi chutné. Popri tejto činnosti čas prešiel dosť rýchlo a Mokp'o máme zmapované dokonale. Teraz máme dostatok času, aby sme si oddýchli a postupne spracovali dnešné zážitky.
Ešte som nespomenul dôležitú informáciu. Pred pár dňami sme si uvedomili, ako rozoznať, ktorý z domov môže byť vlastne ubytovňa. Podľa nadpisov to nejde, pretože kórejštine nerozumieme. Je potrebné si všímať však jeden znak červenej farby, v tvare šálky kávy. Ktorý dom má toto označenie, už vieme, že sa tam dá ubytovať.
A ešte takú zaujímavosť. Záchody sú všade pomerne čisté. Systém funguje tak, že ešte pred ich použitím sú naplnené vodou. Keď sa voda spláchne, záchod všetko vlastne "vcucne" dnu, do potrubia. Po tomto procese sa záchod opäť naplní čistou vodou.

Doterajšia cesta vlakom je celkom kľudná. Akurát ma znervózňujú niektorí ľudia, ktorí tu konzumujú akúsi rybacinu a tá veru nemá veľmi príjemnú aromu. A keď sa k tomu pridá "mľaskanie" žuvačky s otvorenými ústami, idem z kože vyskočiť.
Okolitá príroda ma určitým spôsobom harmonizuje. Pôsobí ukľudňujúco. Je to zaujímavé, ale je takmer všade hornatá. Nížiny tu v podstate ani neexistujú. A keď sa predsa nejaké nájdu, sú to poväčšine ryžové políčka.
Dosť som sa rozpísal, teraz je čas siesty...

14:30
Už dve hodiny cestovania máme za sebou. Vlak sa stále napĺňa a onedlho už nebude k dispozícii žiadne voľné miesto. Práve teraz stojíme v meste Sintaein. V tejto časti Južnej Kórey, neďaleko od západného pobrežia, sa pohoria strácajú a postupne prechádzajú do rozľahlých rovín. Slnko nám stále svieti a my v pokoji oddychujeme.

15:45
Vychutnávame si cestu plným dúškom. Spoznávanie štátu z vlaku má svoje čaro. A práve v tejto oblasti Kórey vidíme na vlastné oči sneh. Nie je ho veľa, ale stále drží a netopí sa. Počasie je napriek tomu stále výborné. Naša zastávka Dugye. Už len vydržať do tej 18 hodiny a potom nájsť si ubytovanie. Aspoň že vieme, v ktorých oblastiach ho máme hľadať.

22:30
Sprchovanie mám už za sebou a nočný spánok ešte len pred sebou.
Keď sme prišli do Soulu, už bola tma. V zime sa tu stmieva tak rýchlo ako u nás na Slovensku. Hostel sme hľadali v blízkosti stanice. Niektoré boli naozaj strašné. Neubytoval by som sa tam ani zadarmo! Buď mali rozbité okná alebo boli hrozne špinavé. Nakoniec sme našli super hostel, neďaleko hotela Hilton. Majiteľka bola ale absolútne neoblomná. Či sme chceli alebo nie, nakoniec sme museli zaplatiť 25.000 W/1 os./1 noc. Už sme síce vedeli, že cena hostelov v inej štvrti je len 20.000 W, ale museli by sme použiť metro a spolu s dopravou by nás to nakoniec stálo rovnako. Okrem toho nás majiteľka spolu s manželom pozvali k sebe, kde nám dali ochutnať z typickej kórejskej kuchyne! Postupne sme jedli našu sáčkovú polievku, ktorú nám dochutili na kórejský spôsob, potom kimchi a nakoniec zásobili nás tromi mandarinkami každého. Nakoniec sme vlastne ušetrili. Naozaj, nie všetko drahé je drahé a nie všetko lacné je lacné. Len netreba podľahnúť panike. Taktiež musím zdôrazniť, že hostel je veľmi čistý a izba snáď najväčšia, akú sme v Kórei kedy mali. Zajtra by sme chceli peniaze zameniť, dnes večer sa nám to už nepodarilo. V hoteli Hilton síce zmenáreň bola, ale kurz bol absolútne nadhodený. Ani sme sa tam necítili veľmi príjemne, predsa išlo o miesto určené pre "smotánku".
Zajtra by sme chceli ešte urobiť nákup nejakých darčekov. Dúfam, že to ešte stihneme. Neďaleko sa nachádza známy trh, takže to nebudeme mať až tak ďaleko. Veľmi nás zaujali kravaty, ktoré sú už uviazané a použije ich každý bez toho, aby potreboval vedieť zaväzovať kravaty. Veľmi praktické, výborný mechanizmus. Sú dokonca aj veľmi pekné.