Daego

23:40
Je pomerne neskoro večer a už sa aj chystáme spať. Zajtra totiž skoro ráno vstávame a ideme do Haiesy. Ak budeme stíhať, tak sa presunieme aj do Kyongu.
Daego (Taego) je obrovské mesto, tretie kórejské najväčšie, s počtom obyvateľov cca 2,6 mil.
Keď sme sem prišli, rozmysleli sme si ďalší plán našej cesty. Bolo jasné, že dnes už návštevu Haiesy nestihneme. Zatvárací čas je o 17:30, takže by sme z tejto návštevy veľa nemali, keďže len samotná cesta tam trvá cca 1:30.
Transport do tohoto moderného strediska Daego prebehol celkom rýchlo. Vzdialenosť medzi týmto mestom a mestom Andong je len 100 km. Výška cestovného bola 6.200 W/1 os. Vedeli sme, že vlak je výhodnejší, ale už sme ho fakticky nestíhali.
V Daegu sa hneď vedľa expresného terminálu nachádza metro. Za ním sa nachádzajú schody, po ktorých treba vyjsť, aby ste mohli v pravo vidieť budovu ružovej farby. Je to veľká železničná stanica, v ktorej sa nachádza aj informačné centrum cestovného ruchu. Šli sme tam. Zistili sme, že vlaky odchádzajú do Kyongu veľmi často. Vysvetlili nám ešte aj to, že každý druh vlaku predstavuje určitú triedu. Tá môže byť prvá, druhá alebo tretia. Štvrtá síce tiež existuje, ale neodporúča sa využívať.
Netrvalo dlho a našli sme aj našu novú ubytovňu. Naľavo od stanice sa nachádza most. Keď sme ním prešli na druhú stranu, dostali sme sa do oblasti lacných jogwanov (hotelov). Neďaleko sa teda nachádzal aj náš jogwan, ktorý je určite najlepší z doteraz využívaných. Je veľmi pekný, moderný a čistý. Priam luxusný! Dokonca okrem televízie máme aj video... Noc sme si zaplatili dopredu. Po vyjednávaní sa nám podarilo dosiahnuť prijateľnú cenu 10.000 W/1os./1 noc. Keď sme sa už konečne zložili a trošku opláchli, vybrali sme sa na obhliadku mesta. Pre ušetrenie času sme si zvolili najrýchlejšiu alternatívu, metro.
Dostali sme sa na autobusovú stanicu, samozrejme, že inú ako tú, na ktorú sme prišli. Daego má viacero autobusových terminálov. Záleží od toho, či chcete cestovať na sever, juh, východ či západ. Po tejto stránke je toto mesto dosť komplikované. Napriek tomu sa nám podarilo zistiť, odkiaľ vlastne máme zajtra vycestovať, aby sme dosiahli náš cieľ, Haiesu.
Zo stanice sme sa rozholi spoznávať mesto pešo, nad povrchom... naším cieľom bolo centrum mesta. Bol to ale omyl! Cesta bola ukrutne dlhá a absolútne neprehľadná! Naše spoznávanie sa dalo vnímať skôr ako blúdenie vo vesmíre... Boli sme zúfalí! Veď sme nevedeli ani to, kde vlastne máme ísť, kde je sever, či juh alebo západ... Dokonalý horror. Nik nám nevedel ani poradiť. Buď dotyční nevedeli komunikovať po anglicky alebo keď vedeli, tak si nepoznali ani svoje vlastné mesto! Trvalo to dlho, ale nakoniec sme sa do centra mesta predsa len dostali. Poplietlo nás to, že na mape boli zaznačené dve trate metra, no skutočne fungovala len jedna, a to červená. Druhé metro bolo ešte len vo výstavbe. Ale nakoniec sme to zvládli. Paradoxne, do centra sme sa dostali vďaka druhej trati metra, teda tej, ktorá je vo výstavbe. V strede ulice totiž boli zátarasy a tak nás napadlo, že asi preto, lebo dole sa niečo stavia. To niečo bola trať metra! Stačilo ísť len jej smerom...
V centre bolo veľmi rušno. Nachádzalo sa tam množstvo obchodov, butikov, občerstvení, ... Nákupný raj. Nie nadarmo sa tomuto mestu hovorí Daego, fashion city (Daego, mesto módy).
Nevynechali sme ani Internet, museli sme domov zavolať, že sme v poriadku...1 hodina surfovania nás stála 1.000 W. Nasiakli sme modernou atmosférou ultra moderného mesta. Boli sme už ale dosť unavení, takže sme sa metrom vrátili späť na našu ubytovňu. Cestou tam nám vysvetlila jedna dievčina, že do automatu na lístok metra (600 W) sa môže vložiť aj papierových 1.000 W a automat Vám vráti zvyšok peňazí späť. Chcela nás pozvať aj na stretnutie cudzincov. Myslela si, že tu aj žijeme, študujeme alebo pracujeme (čo sa mimochodm určite oplatí...). No nič, možno nabudúce.

1.12.2001 - 8:17 : Sobota.

Nachádzame sa na autobusovej stanici Sobök. Práve sme nastúpili do autobusu, ktorý ide do Haiesy a štartuje o 8:30. Opäť sme využili služby metra, ktoré nás sem rýchlo a bezpečne doviezlo. Výstupná stanica metra, pri tomto autobusovom terminále sa volá Seongdangmot. Čo sa týka noci, vyspali sme dobre, hoci sme vedeli, že vstávať budeme musieť skoro. Ale čo sa dá robiť?, keď "musíme" cestovať?
Teraz máme batohy ešte hore na izbe, zoberieme si ich až potom, keď sa vrátime z budhistického kláštora v Haiese. Je dobré, že ich teraz so sebou nenavlačujeme...
Mimovoľne ma napadlo, že pomerne často to vidieť ľudí, ktorí nosia ochranné masky na tvári, podobne ako naši doktori... Bránia sa tým proti smogu v meste. A toho tu je viac než dosť...

22:00
Haiesa bola očarujúca a bola by to veľká chyba ju minúť! Prezreli sme si starý budhistický kláštor, ktorý je známy obrovskou zbierkou kníh, zoradených v dlhých drevených regáloch. Zažili sme aj pravú budhistickú aktivitu, kedy mnísi bubnovali na obrovsky bubon v rôznych rytmoch, a to bolo teda niečo fantastické! Toto predstavenie ukončili niekoľkými údermi na obrovský zvon, ktorý znel veľmi hlbokým zvukom a ešte dlho ho bolo počuť rezonovať... Mali sme pocit, akoby sa v nás otvárali nové dimenzie bytia. Veľmi pôsobivé! Napili sme sa chutnej horskej vody, prechádzali sa, obdivovali okolia a filozofovali...
Po tejto obhliadke sme sa vrátili späť do Daega. Vlak do Kyongju mal odchod o 15:00 a my sme tam prišli o 14:50. Mali sme čo robiť, aby sme to stihli, pretože rad na cestovné lístky bol pomerne dlhý. Keď sme rad vyčkali, dozvedeli sme sa, že lístky do "nášho" mesta sa dajú kúpiť len pri pokladni č.1. Tam už nebolo treba až tak dlho čakať, napriek tomu nám do odchodu vlaku zostávali cca 2-3 minúty! V ponuke bola tretia trieda za 2.500 W/1os. v prípade použitia karty ISIC. Po kúpe sme sa rozbehli ako sme len vládali a tesne pred odchodom sme naskočili do vlaku. To sme si ale vydýchli...
Úroveň vlaku tretej triedy nie je zlá, na krátke vzdialenosti úplne postačuje. V našich podmienkach by sme mohli hovoriť o osobnom vlaku.
Asi po 1 hodinovej ceste sme sa dostali do Kyongju.