Autorita veštiarne ale zostala. Keď sa v roku 191pr.n.l.
dostali Delfy do rúk Rimanov, začali byť chrámy čoraz väčšmi
vykrádané. Aj keď ešte v 2 stor. n. 1. boli pokusy na znovuobnovenie
dobrého mena veštiarne, úpadok sa už nedal zastaviť - pupok
sveta pomaly upadal do zabudnutia.
Organizácia Delfských vojsk:
Náboženská rada bola zložená zo zástupcov dvanástich gréckych
kmeňov, z každého dvaja zástupcovia. Táto rada tiež organizovala
Pythský festival, ktorý sa konal každé štyri roky a kde sa
uskutočňovali obetné rituály v svätej hre, ktorej hlavným
dejom bol súboj Apolla a Pythia. Rada sa stretávala každú
jar a jeseň v budove Amphictiona. Rozhodnutia, na ktorých
sa tam dohodli, potom vykonávala Rada starších. Na čele cirkvi
stáli dvaja hlavní kňazi ktorí boli volení na doživotie, ďalší
veštci, a tiež chrámové kňažné.
Delfská osada: Mala asi 1000 obyvateľov, ktorí sa
priživovali na veštiarni. Jedni predávali nože na obetné účely,
druhí zase iné náboženské objekty. Ďalší sa zase dali najímať
ako sluhovia, iní stavali nové svätostánky.
Obrad veštby: Každý, kto sa chcel obrátiť na veštiareň,
musel najprv zaplatiť clo, ktorý mu umožňoval sa priblížiť
k Apollovmu chrámu, aby tam mohol zložiť svoje obetné dary
(býkov alebo kozy). Potom sa Pythia po obradnom očistení v
Kastaliskom prameni naklonila nad priepasť s pupkom sveta
(svätým kameňom) a vdychovaním omamujúcich výparov, ktoré
vystupovali z rokliny, a tiež žutím vavrincových listov, sa
dostala do stavu podobnému tranzu. Jej chmúrne odpovede na
otázky zapisovali kňazi do dvojriadkov, ktoré boli potom vykladané
Exegótmi (veštcami).
Pythie chrámové kňažky: Najprv boli Pythie vyberané
spomedzi mladých dievčat, ktoré boli z Delfskej osady, no
potom kňazi obmedzili výber na ženy nad 50, aby si mohli byť
istí svojou cudnosťou.
POKRAČOVANIE
|