Autorita veštiarne ale zostala. Keď sa v roku 191pr.n.l. dostali Delfy do rúk Rimanov, začali byť chrámy čoraz väčšmi vykrádané. Aj keď ešte v 2 stor. n. 1. boli pokusy na znovuobnovenie dobrého mena veštiarne, úpadok sa už nedal zastaviť - pupok sveta pomaly upadal do zabudnutia.

Organizácia Delfských vojsk:
Náboženská rada bola zložená zo zástupcov dvanástich gréckych kmeňov, z každého dvaja zástupcovia. Táto rada tiež organizovala Pythský festival, ktorý sa konal každé štyri roky a kde sa uskutočňovali obetné rituály v svätej hre, ktorej hlavným dejom bol súboj Apolla a Pythia. Rada sa stretávala každú jar a jeseň v budove Amphictiona. Rozhodnutia, na ktorých sa tam dohodli, potom vykonávala Rada starších. Na čele cirkvi stáli dvaja hlavní kňazi ktorí boli volení na doživotie, ďalší veštci, a tiež chrámové kňažné.

Delfská osada: Mala asi 1000 obyvateľov, ktorí sa priživovali na veštiarni. Jedni predávali nože na obetné účely, druhí zase iné náboženské objekty. Ďalší sa zase dali najímať ako sluhovia, iní stavali nové svätostánky.
Obrad veštby: Každý, kto sa chcel obrátiť na veštiareň, musel najprv zaplatiť clo, ktorý mu umožňoval sa priblížiť k Apollovmu chrámu, aby tam mohol zložiť svoje obetné dary (býkov alebo kozy). Potom sa Pythia po obradnom očistení v Kastaliskom prameni naklonila nad priepasť s pupkom sveta (svätým kameňom) a vdychovaním omamujúcich výparov, ktoré vystupovali z rokliny, a tiež žutím vavrincových listov, sa dostala do stavu podobnému tranzu. Jej chmúrne odpovede na otázky zapisovali kňazi do dvojriadkov, ktoré boli potom vykladané Exegótmi (veštcami).
Pythie chrámové kňažky: Najprv boli Pythie vyberané spomedzi mladých dievčat, ktoré boli z Delfskej osady, no potom kňazi obmedzili výber na ženy nad 50, aby si mohli byť istí svojou cudnosťou.

POKRAČOVANIE