RUSKO
Pochádzam z Ruska. Z obrovskej krajiny, o ktorej sa šíria legendy. O tom, že každý Rus má doma svôjho medveďa, ktorý konzumuje výhradne vodku a veľa iných vecí. Lenže všetko sa to šíri preto, aby sa sem prilákalo čo najviac turistov. A turistov je tu naozaj hodne. Chceli by pochodiť všetky pamiatky, pofotiť si Kremeľ a veľa iných vecí. Ja ale do Moskvy prichádzam, keď je to naozaj nevyhnutné – pozrieť rodinu, pár kamarátov, ktorých tu ešte mám a navštíviť pár zaujímavých podujatí a miest.
Nedávno sa mi podarilo v priamom zmysle slova dotknúť tradície. Zrejme si niektorí budú pamätať na tradičný ruský suvenír – modro-bielu keramiku, ktorú dovážali z Moskvy ešte naše babky a neskôr aj rodičia. Mne sa podarilo dostať priamo do výrobne, keďže sa zistilo, že majiteľ tejto menšej fabriky je náš sused.
Prichádzame k menšej, poschodovej budove vzdialenej od hlavného mesta asi 20 kilometrov. Všade naokolo to vyzerá ako jedno veľké smetisko a aj ľudia sa na nás pozerajú ako na marťankov. Vystúpim z auta, vyberiem fotoaparát, zhlboka si vzdýchnem a idem.
Majiteľ ma víta už pred vchodom. Usmieva sa a odprevadí ma najprv na menšiu exkurziu. Ukáže najprv ich múzeum. Sú tu pozbierané šálky, samovary, fľaše a iné veci od výmyslu sveta. A nie su len modro-biele! Sú aj farebné, pestro vymaľované. Majiteľ hovorí, že dodávajú suveníry do celého Ruska a predovšetkým do Moskvy. Takže väčšina keramiky, ktorá sa dá kúpiť v stánkoch, predávajúcich suveníry sa vyrába tu!
Prechádzam sa a pozerám na všelijaké výrobky. Sú tu aj poháre na pivo, menšie poháriky na vodku (bez toho sa nedá, tradičný ruský nápoj!), taniere, čajníky, kanvice a neviem čo ešte. Je tu aj veľa figuriek, malých sošiek, znázorňujúcich ľudí a zvieratá. Dakde v úzadi vidím veľký čajník, vyzerajúci ako hamburger. Dosť sa na tom bavím.
Neskôr ma ale majiteľ odprevadi tam, kam by sa obyčajný smrteľník nedostal asi nikdy. Do skladu. A mám povolené aj pofotiť všetko, čo len bude dovezené do obchodov, stánkov alebo niekomu na objednávku. Je tu ešte viac regálov ako v múzeu.
Tak teda behám a fotím, neprestávajúc sa diviť tomu, čo ľudská fantázia dokáže vyprodukovať. Každá soška, čajník alebo šálka je ručne vyrobená a vymaľovaná. Takže niekde sa ľudia naozaj držia tradície. Všetko, čo sa tu vyrába sa vyrába presne ako pred sto – dvesto rokmi.
Po tom, ako pobehám, majiteľ ma pozve na naozajstný ruský čaj. Sedím u neho v pracovni, pripomínajúcej obrovskú sálu a on mi rozpráva o tom, ako to preňho vlastne celé začalo. Dalo by sa to vydedukovať – bol maliarom a chcel zachrániť tradície ruskej keramiky a priniesť do toho aj niečo svoje.
Pijeme čaj z úžasných šálok, ale vtedy sa pán usmeje a povie: "hneď potom tie šálky vyhodím". Začudovane sa naňho pozerám: prečo vyhadzovať takú krásu? "To boli nepodarky" - odpovie s úsmevom "Tak ich využívam aspoň takto". Tak sa mu teda poďakujem za exkurziu a čaj a pomaly sa pohnem domov. S plným foťákom zaujímavých vecičiek a veľkou, ručne maľovanou šálkou v ruke. Mala som možnosť sa stretnúť s tradíciou. A nie je to moje jediné stretnutie...
