| BRUSEL SPRIEVODCA / BRUSSELS CITYGUIDE |
|
BELGICKO
Brusel nie je len hlavným mestom Belgicka, ale celej Európy, nakoľko je sídlom Európskej komisie a môžeme konštatovať, že aj Európskej únie. Brusel je však hlavne miestom, kde môžeme obdivovať nádhernú architektúru, skvelé múzeá, výbornú kuchyňu a prívetivé obyvateľstvo. Hoci počtom obyvateľov nepatrí k najväčším mestám Európy, aj tak je veľmi dôležitým medzinárodným dopravným uzlom.
Brusel je mestom, kde žije pomerne veľký počet cudzincov (cca 1/3), a to nielen Európanov, ale čím ďalej tým viac aj Arabov. Môže za to pravdepodobne zle nastavená imigračná, zároveň aj sociálna politika, ktorá napokon je prítomná aj v ostatných krajinách EÚ, nevynímajúc Slovensko. Žiaľ, tento stav sa podpísal pod zhoršenú bezpečnosť, ktorú však vhodným správaním a vyhýbaním sa pochybným štvrtiam môže každý cestovateľ eliminovať.
Brusel sa často porovnáva s mestom Paríž, ktoré je považované za "veľkú sestru" Bruselu. Je tomu tak preto, že v oboch mestách panuje podobná atmosféra. Avšak ako bolo spomenuté, Brusel je menší, ale aj prehľadnejší, pokojnejší a možno aj srdečnejší ako jeho "veľká sestra" Paríž.
Dejiny Bruselu siahajú až do rímskych dôb, dokonca ešte aj ďalej do minulosti. Vzhľadom na nevýhodnú polohu mesta v močaristom území (od čoho je odvodený aj názov mesta: Bruocsella = miesto v močiaroch) jeho rozvoj až do 10. storočia bol v podstate bezvýznamný. Následne sa situácia zlepšila. Brusel sa stal súčasťou obchodnej cesty, z čoho mestu plynuli príjmy. Ako mesto bohatlo, umožnil sa jeho rozvoj. Začala sa výstavba kostola sv. Michala a sv. Guduly v roku 1047, pričom v 14. storočí na jeho mieste vyrástla dnešná katedrála. V 12. storočí tu boli vybudované prvé mestské hradby, hoci v 19. storočí boli odstránené. Je ale zaujímavé, že v rámci okolitých miest nemal Brusel dominantnú pozíciu. Výrazne lepšie sa darilo mestám Bruggy, Antverpy, Gent, či Leuven. Brusel sa ale rozvíjal ďalej, pribudla výstavba radnice a honosných mestských budov. Žiaľ, v 17. storočí bol Brusel zničený delostreleckou paľbou a požiarom. Napriek tomu sa mestu podarilo postaviť späť na vlastné nohy.
Ďalší zvrat nastal hlavne po bitke pri Waterloo, kedy sa Belgicko stalo súčasťou Holandského kráľovstva. Konfliktné záujmy, no hlavne odlišné vierovyznanie viedlo k nepokojom, čo vyvrcholilo v roku 1830 k povstaniu v Bruseli, ktoré sa rýchlo rozšírilo v celom Belgicku. Výsledkom bolo vyhlásenie samostatnosti. Na čelo belgickej monarchie sa dostal kráľ Leopold, ktorý si za svoje sídlo zvolil práve Brusel. Od toho času Brusel zažil pozitívny vývoj a rozmach, čo potvrdzuje toto zaujímavé mesto až do súčasnosti.
Neďaleko Bruselu sa nachádza medzinárodné letisko Brusel Zaventem [ ]. Dopravu do mesta zabezpečujú okrem taxíkov aj vlaky. Vlaková stanica, ktorá sa nachádza priamo v podzemí pod terminálom, zabezpečuje prevádzku vlakových liniek, ako do hlavného mesta, tak aj do ostatných významných miest v krajine. Ak si zvolíte cestu do Bruselu, vlak zastaví na všetkých hlavných staniciach v meste. V Bruseli funguje 5 navzájom prepojených železničných staníc. Tou najväčšou je Bruxelles-Sud ("Midi"), ďalšími sú Gare du Nord, Gare Centrale, Gare Luxembourg a Gare Schumann. Vlajky sú frekventované a dĺžka transportu zaberie cca 17 minút.
Z letiska sa do Bruselu dostanete aj autobusom, avšak presun trvá dlhšie. Môžete využiť autobusové spoje De Lijn alebo Airport Line.
Približne 55 km južne od Bruselu sa nachádza letisko South Charleroi [ ], kde väčšinou pristávajú nízkonákladové letecké spoločnosti. Doprava do mesta je v tomto prípade mierne komplikovanejšia. Ak máte v pláne využiť verejnú dopravu, budete sa musieť dostať na charleroiskú železničnú stanicu, odkiaľ môžete pokračovať frekventovanými vlakovými spojeniami na hlavnú železničnú stanicu v Bruseli. Lístok na túto kombinovanú dopravu si môžete zakúpiť priamo na letisku.
Druhou a zároveň jednoduchšou možnosťou je využiť autobusovú linku, tzv. Brussels-City-Shuttle [ ], ktorá zabezpečuje priame spojenie letiska s Bruselom (resp. aj inými mestami).
Dopravným podnikom v Bruseli je STIB-MIVB. Transport v meste zabezpečuje spoľahlivá sieť verejných dopravných prostriedkov.
Najrýchlejšiu prepravu v rámci mesta však zabezpečuje bruselské metro, ktoré je v prevádzke od roku 1965. Bruselské metro aktuálne zahŕňa 7 liniek.
Linka 1: od • Gare de l'Ouest / Weststation do • Stockel / Stokkel
Linka 2: od • Simonis (Leopold II) do • Simonis (Elisabeth)
Linka 3: od • Churchill do • Esplanade
Linka 4: od • Gare du Nord do • Stalle
Linka 5: od • Erasme / Erasmus do • Herrmann-Debroux
Linka 6: od • Roi Baudoin / Koning Boudewijn do • Simonis (Elisabeth)
Linka 7: od • Vanderkindere do • Heysel
Brusel je mestom, ktoré má čo ponúknuť aj milovníkom nakupovania. Obchody módy sa nachádzajú v blízkosti budovy Burzy, na Rue Antoine Dansaert. Ak už budete z nakupovania unavení a hladní, navštívte bruselskú tržnicu s potravinami alebo reštaurácie hojne koncentrované v blízkosti Grand Place.
V samotnom meste je naozaj široká ponuka reštaurácií, kaviarní, takže určite hladom trpieť nebudete. Brusel sa o svojich návštevníkov dokonale postará. V ponuke ubytovania sa tu nachádza až 200 ubytovacích zariadení, s celkovou kapacitou 18 tis. izieb. Výsledkom je cenová vojna a špeciálne víkendové akcie, kedy sa môžete ubytovať aj v drahých hoteloch za rozumnú cenu. Všeobecne tu v Bruseli nájdete širokú škálu hotelov, od starých, umiestnených v historických budovách, zrekonštruovaných, až po nových a luxusných.
Práve tu na tomto mieste by mala začať Vaša návšteva hlavného mesta Belgicka, Bruselu. Na tomto námestí, ktoré určite patrí k najkrajším na svete, môžete obdivovať priam dokonalú architektúru okolitých budov, pričom jednou z nich je radnica – Hotel de Ville, v ktorej sídli primátor mesta a predstavuje pravdepodobne najkrajšiu stavbu v Belgicku. Radnica je vysoká 96 metrov a je tak najvyššou stavbou na námestí.
Radnicu, resp. jej interiér môžete aj navštíviť. K zaujímavým miestnostiam patrí Poradná sieň mestskej rady, či Sieň konšelov. Turistom je umožnený aj výstup na vežu, kde sa dostanete po zdolaní 420 schodov.
Ak budete mať šťastie, tak možno zažijete aj obrovský kvetinový koberec známy ako "Tapis de Fleurs", pozostávajúci zo 700 tisíc begónií rôznych farieb.
Neďaleko Grand Place (približne 250 metrov ďalej), nájdete jednu z najznámejších sošiek na svete. Je ňou soška cikajúceho chlapca Manneken Pis. Počas jej existencie bola viackrát ukradnutá, napriek tomu sa vždy vrátila na svoje pôvodné miesto.
Zaujímavou tradíciou je obliekať počas leta túto sošku do rôznych kostýmov (už ich bolo viac ako 700!).
Soška sa nazýva aj ako najstarší občan Bruselu, nakoľko jej súčasná bronzová verzia pochádza z roku 1817 (pôvodná z kameňa bola ešte staršia). Hoci je soška malá (len 55 cm), aj tak sa stala hlavným symbolom Bruselu, ktorú jednoducho musíte navštíviť.
Brusel ako prvé mesto v Európe malo k dispozícii zastrešenú obchodnú pasáž. Je dlhá približne 200 metrov, pričom postavená bola ešte v roku 1846. V skutočnosti sa skladá z troch pasáží, ku ktorým patria Galerie du Roi, t.j. Kráľovská pasáž, Galerie de la Reine, t.j. Kráľovnina pasáž a tou treťou je Galerie des Princes, t.j. Princova pasáž.
Nádherná gotická katedrála sv. Michala [ | ], ktorej výstavba trvala 2. storočia (13.-15.), je 108 metrov dlhá, 50 metrov široká. Veže katedrály sú vysoké 69 metrov a ponúkajú skvelý výhľad na neďalekú historickú časť mesta. Vo vnútri chrámu okrem iného zaujme aj drevená vyrezávaná kazateľnica z roku 1669, kde jej autor Henrich F. Verbruggen vyobrazil vyhnanie Adama a Evy z raja.
Tiež k skvostom patria úchvatné mozaikové okná zo 16. storočia, či orgán so 4.300 píšťalami, ktoré sú údajne jediné svojho druhu na svete.
Podľa Victora Huga je táto katedrála „štýlovo najčistejší gotický kostol“.
Archeologické vykopávky potvrdili, že katedrála sv. Michala stojí na mieste staršieho kostola, ktorý tu stálo okolo roku 1050. Dnes je katedrála sv. Michala hlavným bruselským chrámom.
Stavba z roku 1983 zaujme šiestimi korintskými stĺpmi, či interesantnými reliéfmi týkajúcimi sa priemyslu a obchodu.
Jedna z hlavných atrakcií Bruselu, nachádzajúca sa na jeho severnom predmestí, je nepochybne Atómium [ | ]. Tento 102 metrov vysoký kolos z hliníku a oceli bol postavený v roku 1958 pri príležitosti svetovej výstavby Expo. Následne sa mala stavba rozobrať, našťastie sa tak pre veľký záujem turistov nestalo. Atómium predstavuje 165 miliárdkrát zväčšený model molekuly železa a stal sa vlastne symbolom atómového veku.
V Atómiu sa nachádza aj výhliadková plošina s reštauráciou.
Zábavný park nachádzajúci sa neďaleko Atómia, smerom k štadiónu Heysel, kde sa nachádza aj zastávka metra. Nájsť tu môžete z Atómia dobre viditeľnú Mini Europe, akvapark Océade, kinopalác Kinépolis a dedinku Le Village. Mini Europe obsahuje dokonalé zmenšeniny hlavných atrakcií členských krajín Európskej únie. Aquapark Océade sa rozprestiera na ploche 7000 m2, sú tu rôzne bazény, napríklad aj s umelými vlnami, sauny, solária a pod.
Dedinka Le Village pripomína „Disneyland“ s reštauráciami a obchodíkmi.
Zámok stojí na pozemku, ktorého rozloha dosahuje 160 hektárov. Postavený bol v roku 1784, pričom počas svojej existencie sa dostal aj do rúk Napoleona Bonaparte. Pre verejnosť v prístupnej časti parku je možné navštíviť tzv. Čínsky pavilón ako aj zaujímavú Japonskú vežu.
Botanická záhrada [ | ] sa nachádza severne od Bruselu, konkrétne 3 km severne od Atómia.
Botanická záhrada v Bruseli patrí k najväčším botanickým záhradám na svete.
Návštevníci tu môžu obdivovať viac ako 18 tisíc vzácnych rastlín, vrátane zaujímavého skleníka. Neďaleko sa nachádza aj zámok Bouchout s jazerom, čo tiež stojí na návštevu.
Pôsobivá stavba, hoci pomerne mladá. Stavebné práce na bazilike začali v roku 1905, definitívne dokončená bola v roku 1970.
V skutku mohutná stavba, rozprestierajúca sa na rozsiahlej ploche 26.000 m2. Justičný palác [ | ] je zároveň najväčšou stavbou, ktorá vznikla v 19. storočí. Jej výška dosahuje 97 metrov, má až 164 schodísk a 5.671 schodov. Podľa príkazu kráľa Leopolda II. mala stavba reprezentovať právnu štátnosť Belgicka a mala byť mohutnejšia ako ktorákoľvek cirkevná budova.
Tento kráľovský palác bol sídlom panovníkov. V súčasnosti je rezidenciou kráľovského páru, aj keď nie každodennou. Pred palácom sa vymieňajú stráže, presne o 14. hodine. Neďaleko stavby stojí tiež Belgický parlament.
Múzeum Cinquantenaire [ | ] obsahuje cez 350 tisíc artefaktov z európskej, ale aj mimoeurópskej civilizácie, a to až od praveku do súčasnosti. Hneď vedľa sa nachádza aj múzeum zbraní Musée Royal de l´ Armée et d´Histoire Militaire a neďaleko tiež múzeum Autoworld, kde nájdeme zbierku starých automobilov v počte 400 kusov. V okolí sa rozprestiera rozľahlý park s víťazným oblúkom Arc du Cinquantenaire.
Budovy Európskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie [ | ] sú spojené s procesom budovania spoločnej Európy. Ide o moderné stavby, ktorých výstavba určite nebola vôbec lacná. Iste aj preto obyvatelia Bruselu tieto stavby ironicky prezývajú ako „Rozmar bohov“. Celé okolie na návštevníkov vplýva úplne inak ako ostatné vyššie spomenuté zaujímavé lokality Bruselu. Zjavne tu prevláda atmosféra politiky, práva, jednoducho atmosféra bielych golierov.
Ak by Vám predsa zostal voľný čas na spoznávanie okolia Bruselu, určite nevynechajte jedno z najkrajších miest Belgicka, mesto Bruggy, prípadne tiež historické mestá Antverpy, Ghent, či Liége.
Ak ste ale milovníkom Napoleonových čias, určite nevynechajte svetoznáme Waterloo [ | ]. Je lokalizované len 18 km južne od Bruselu. Práve tu skončila v roku 1815 vláda Napoleona Bonaparte a tým aj celé francúzske cisárstvo. Behom niekoľko hodín tu zomrelo počas boja takmer 25 tisíc ľudí a približne 70 tisíc bolo vážne zranených.
Dominantou Waterloo je umelý vrch, na ktorý sa dostane po vyšliapaní až 226 schodov. Ak už budete stáť na samom vrchole, naskytne sa Vám pohľad na celé bojisko, kde sa tento masaker odohral.
Na úpätí kopca stojí kruhová 12 metrov vysoká a 110 metrov široká panoráma, kde sú vyobrazené rozhodujúce scény z boja. Tiež tu nájdete kabinet voskových figurín, kde okrem iného si môžete prezrieť slávneho Napoleona pri porade so svojimi generálmi...
