| BRNO SPRIEVODCA / BRNO CITYGUIDE |
|
ČESKÁ REPUBLIKAKrajské mesto Brno je druhé najväčšie mesto Českej Republiky a zároveň významné obchodné, kultúrne a spoločenské centrum Juhomoravského kraja. V meste sa každoročne koná množstvo medzinárodných veľtrhov a výstav, a preto je aj významným veľtržným centrom strednej Európy. Či ste milovníkom historických pamiatok, kultúry alebo ste fanúšikom zábavy, Brno Vás uspokojí v každom smere. Nájdete tu historické pamiatky, divadlá, múzeá, galérie, kiná a obchody a po celý rok tu prebieha množstvo spoločenských a športových podujatí.
Ako preukázali archeologické výskumy, Brno leží v miestach osídlených už v staršej dobe kamennej. Osídlenie v tejto oblasti bolo súvislé. Vystriedali sa tu Kelti, Markomani a Slovania. Osídlenie sa sústreďovalo na územie pri sútoku Svratky a Svitavy a čoskoro sa stalo križovatkou obchodných ciest.
Na brode cez rieku Svratku vznikla v 11. storočí osada Brno (terajšie Staré mesto). Pôvod jej názvu tkvie v staroslovanskom slove „brn“ – blato. Rieka sa totiž v týchto miestach často rozvodňovala, a tak osada bola obklopená močiarmi.
V 11. storočí sa proti českému kniežaťu Vratislavovi vzoprelo brnenské knieža Konrád a Vratislavovi neostalo iné, ako obliehať svojho brata na jeho hrade. Správa o tejto udalosti je zachytená v kronike a považuje sa za prvú vierohodnú zmienku o meste. Osada sa rozvíjala, avšak pod vplyvom povodní a zlých podmienok sa osídlenie postupne presúvalo pod Petrov, kde bol okolo roku 1 200 postavený kostol sv. Petra.
V prvej polovici 13. storočia sa hustota osídlenia na území mesta Brna rapídne zvyšovala a začali sa stavať hradby. Základné mestské práva a privilégiá mestu potvrdil v roku 1243 český kráľ Václav I.. Tieto obsahovali súpis slobôd, práv a zákonov, ktorými sa mal riadiť život v meste. Na záujmy kráľa v Brne dohliadal richtár. Mesto získalo právo konať trhy, vďaka ktorým rástol jeho hospodársky význam.
V 13. storočí sa mesto postupne ohradilo hradbami. V 14. a 15. storočí sa ďalej rozšírili práva mesta a Brno nadobudlo aj politický význam, keď sa stalo sídlom odvolacieho súdu pre južnú Moravu, Moravského zemského súdu a striedavo (s Olomoucom) sa tu konali snemy moravskej šľachty.
V 16. storočí sa Brnu podarilo vyrovnať hospodárske straty spôsobené husitskými vojnami, česko – uhorskými vojnami a sériou morových epidémií.
V priebehu tridsaťročnej vojny (1618 – 1648) bolo mesto ťažko poškodené. Vyvraždené obyvateľstvo a vypálené predmestia vyústili v úpadok mesta. Úspešná obrana pri obliehaní Brna Švédmi zaistila Brnu výhody a neoficiálny štatút “hlavného mesta Moravy“ (titul hlavného mesta udelila Brnu až Mária Terézia). Po úspešnom odpore proti Švédom bolo mesto prebudované na mohutnú barokovú pevnosť s trojitým pásom hradieb. Došlo k prudkému rozvoju stavebnej činnosti a mesto postupe stratilo svoju stredovekú podobu. Brno sa stáva centrom priemyslu a obchodu.
V 18. storočí je tu zriadená prvá textilná manufaktúra a 20 tovární. Vybudovali sa cesty spájajúce Brno s Viedňou, Prahou a Olomoucom. Po zničení časti špilberského opevnenia (počas napoleonských vojen) došlo postupne k zasypávaniu hradnej priekopy a premene územia pod hradbami na parky. Na mieste hradieb a priekopy vznikla široká okružná trieda a okolo nej boli postavené reprezentatívne budovy obklopené parkovou zeleňou.
Veľký rozvoj zaznamenal priemysel, postupne sa zavádzalo elektrické osvetlenie mesta. Po 1. svetovej vojne stúpol počet obyvateľov mesta na 220.000, stavali sa vilové štvrte aj robotnícke kolónie. Za prvej ČSR sa Brno stalo uznávaným priemyselným a veľtržným mestom, ako aj dopravným uzlom. Rozvoj mesta prerušila 2. svetová vojna. V meste boli zriadené väznice gestapa a v Žabovřeskách koncentračný tábor. Nálety spojencov na konci vojny mesto veľmi poškodili. V období komunizmu sa mesto dostalo do istej stagnácie, z ktorej sa ale v posledných rokoch rýchlo dostáva.
V meste pôsobili významné osobnosti (napr. hudobný skladateľ Leoš Janáček) a určitú dobu sa v ňom zdržiaval aj W. A. Mozart či Bedřich Smetana.
Od r. 1930 sa v Brne jazdí tzv. „Masarykův okruh“ - známe automobilové preteky.
Hrad Špilberk [ | ] je snáď najznámejšia pamiatka Brna a jeho výrazná dominanta. Bol založený v 13. storočí. V 18. storočí sa stal mohutnou barokovou pevnosťou s kasárňami a s väzením. Hrad však slúžil aj pri obrane mesta (napr. proti Švédom či Prusom). V roku 1962 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a v súčasnosti v ňom sídli Múzeum mesta Brno. Návštevníci si môžu v podzemí prezrieť známe kasematy, no zároveň sa aj pokochať krásnym výhľadom na celé okolie Brna.
Kasematy patria k stavebným kuriozitám Špilberku. Vybudované boli v r. 1742 v rámci záverečnej etapy prestavby hradu na barokovú pevnosť. Pôvod slova „kasematy“ sa odvodzuje z dialektu niektorého románskeho jazyka, pričom „casa“ = dom a „matta“ = temný. Ide teda o temné, z tehál postavené klenuté chodby bez okien. Kasematy mali zaistený prístup svetla a vzduchu. Za vlády Márie Terézie boli využívané prevažne ako sklady vojenských potrieb. V r. 1783 rozhodol cisár Jozef II. o úplne novom poslaní kasematov.
Časť špilberskej pevnosti bola určená ako väzenie pre najťažších a najnebezpečnejších zločincov. Horné poschodie bolo prebudované na väzenské cely a v dolnom poschodí boli zriadené drevené kobky, kde boli prikovaní trestanci odsúdení k doživotnému väzeniu. K zmierneniu trestov došlo až za vlády Leopolda II.. Horné poschodia slúžili ako väzenie až do začiatku 30. rokov 19. storočia. K definitívnemu zrušeniu väzenia na Špilberku došlo až za vlády cisára Františka Jozefa I. v r. 1855. Pôvodná podoba kasematov sa rokmi menila. Prispeli k tomu aj úpravy nemeckej armády na sklonku 2. sv. vojny.
Posledná rozsiahla rekonštrukcia z r. 1987 – 1992 sa im pokúsila vrátiť základnú podobu z konca 18. storočia, teda z doby, kedy boli obávaným väzením. Svojím určením a charakterom predstavovali špilberské kasematy najtvrdšie väzenie pre zvlášť ťažkých zločincov v celej rakúskej monarchii (nazývané aj „žalár národov“). Kasematy boli prvýkrát sprístupnené verejnosti v r. 1880 a dodnes sú jednou z najnavštevovanejších turistických atrakcií v Brne.
Katedrála sv. Petra a Pavla [ | ] je postavená v novogotickom štýle. S dvomi štíhlymi, vysokými vežami, dominuje vrchu Petrov. Vznikla v 14. storočí, prestavbou z pôvodného románskeho kostolíka na mieste pôvodného brnenského hradu z 11. a 12. storočia. Pôvodné zasvätenie sv. Petrovi bolo rozšírené na zasvätenie sv. Petrovi a Pavlovi.
Počas 30. ročnej vojny kostol vyhorel a jeho obnova prebehla v 17. a 18. storočí. Keď pápež Pius VI. v r. 1777 potvrdil zriadenie brnenského biskupstva, bol kostol sv. Petra a Pavla povýšený na katedrálu.
Ak by Vás zaujímal výborný výhľad na mesto Brno a jeho okolie, určite nevynechajte možnosť výstupu po 130 schodoch na vyhliadkovú vežu. Určite sa to oplatí!
Priamo v centre mesta sa nachádza aj námestie - známy Zelný trh, ktorý vznikol v 13. storočí a dodnes slúži trhovým účelom.
V hornej časti Zelného trhu a tesne pod katedrálou sv. Petra a Pavla stojí monumentálny Dietrichsteinský palác [ | ]. V 17. storočí ho nechal postaviť olomoucký biskup kardinál František Dietrichstein ako jedno z rodových sídiel. Reprezentatívna budova hostila počas českého povstania v r. 1620 Fridricha Falckého - zimného kráľa a v r. 1748 cisárovnú Máriu Teréziu. V r. 1805 pred bitkou pri Slavkove sa v paláci zdržiaval ruský maršál Kutuzov. Ďalej palác slúžil potrebám justičných úradov. V súčasnosti sú v ňom umiestnené expozície Moravského zemského múzea.
Medzi Zelným trhom a námestím Slobody sa nachádza Stará radnica s gotickým portálom a bohatou figurálnou výzdobou. Je to jedna z najstarších svetských stavieb v meste. Začiatky stavby siahajú do 13. storočia a ako radnica stavba slúžila až do r. 1935. V jej útrobách nájdete prekrásne historické sály a z jej veže je úžasný výhľad na celé centrum mesta. Dnes sa v radnici nachádza kultúrna a informačná kancelária.
Za zmienku pri návšteve Brna určite slúži aj Vila Tugendhat [ | ], ktorá je dielom architekta Miesa van der Rohe, ktorý je považovaný za otca modernej architektúry 20. storočia. Návrh stavby vypracoval na žiadosť manželov Grete a Fritza Tugendhatovcov v r. 1928 (ktorí ale obývali vilu iba do roku 1938, kedy boli ako Židia nútení opustiť republiku). Vila predstavuje stavbu, ktorá určila nové miery moderného bývania a patrí k základným dielam modernej architektúry začiatku 20. storočia. Jej hodnota spočíva v aplikácii inovatívnych priestorových a estetických konceptov (zasklené steny, splynutie interiéru s prírodou, pochrómované piliere nesúce stropy poschodí atď.) Vila Tugendhat je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Jedným z najkrajších kostolov v Brne je nesporne kostol sv. Jakuba [ | ] stojaci na Jakubskom námestí, neďaleko námestia Slobody. Ide o gotický kostol s výraznou vežou. Základy kostola v dnešnej podobe boli položené pred husitskými vojnami na mieste pôvodného rovnomenného kostola, ktorý bol postavený za vlády kráľa Vladislava, niekedy v 13. storočí. Po požiari v 16. storočí bol kostol opravený a zároveň bola dostavaná veža s výškou 92 m.
Kostol nebol počas 30 – ročnej vojny zničený, vďaka čomu si dodnes zachoval svoju neskorogotickú podobu.
S týmto kostolom sa spája povesť, ktorá vysvetľuje postavu s obnaženým zadkom umiestnenú nad jedným oknom veže. Sv. Jakub a katedrála sv. Petra boli stavané zhruba v rovnakej dobe. A pretože bol „Jakub“ nemecký a „Petrov“ český, začali sa preteky o to, ktorý bude dokončený skôr. Na Petrovom práce viazli, zatiaľ čo u Jakuba rýchlo napredovali. Brnenskí Nemci zariadili odchod majstra stavbára, ktorý pracoval na Jakubovi. Ten vraj sľúbil, že z Brna odíde, ak ho nechajú dokončiť okno veže, na ktorom pracoval. A keď bolo okno odhalené, v jeho klenbe sa objavila postavička s nahým zadkom vystrčeným smerom k Petrovmu chrámu. Povesť má však množstvo variant.
Pod kostolom sa nachádza krypta, v ktorej je umiestnená hrobka Raduita de Souche, jedného z najschopnejších veliteľov tridsaťročnej vojny. Ku kostolu patrí aj kostnica.
Od Zelného trhu sa ľahko dostanete na neveľké Kapucínske námestie s Kapucínskym kostolom Nájdenia sv. Kríža a kláštorom.
Kapucínske námestie lemujú krásne historické budovy a za chrbtom vám „svieti“ Katedrála na Petrove. Kostol a kláštor boli postavené v 17. storočí. Kostol Nájdenia sv. kríža je baroková stavba obdĺžnikového tvaru, pričom na terase nad schodiskom stojí šesť svätcov kapucínskeho rádu (sv. Jozef, Fidelius, František z Assisi, Anton z Paduy, Felix z Cantaliciia a Vavrinec z Brindisi).
Cennými dielami kostola sú barokový obraz Nájdenia sv. Kríža nad hlavným oltárom a gotická drevorezba Madony Immaculaty.
Základ budov kláštora tvorí štvorcový dvor a za kláštornými múrmi sú terasovité záhrady siahajúce až k mestským hradbám.
Súčasťou kláštora je Kapucínska krypta. Nápis nad mumifikovanými telami mníchov hlása „Čo ste vy, boli sme aj my, čo sme my, budete aj vy“, a tak necháva návštevníka zamyslieť sa nad ľudskou pominuteľnosťou.
Kapucíni sú mužský rehoľný rád katolíckej cirkvi, ktorého členovia žijú podľa zásad sv. Františka z Assisi v chudobe, čistote a poslušnosti (názov je z talianskeho „capucio“ – dlhá špicatá kapucňa na rehoľnom rúchu).
Krypta je umiestnená v suteréne kláštora. Vhodné zloženie pôdy a dômyselný systém vzduchových prieduchov umožnili prirodzenou cestou mumifikovať telá zomrelých. Príslušníkov rádu oblečených do rádových rúch najprv pochovávali v miestnosti pod hlavným oltárom a to priamo na zem a pod hlavu im podkladali dve tehly. V krypte sú pochovaní aj priaznivci kapucínov zo všetkých spoločenských vrstiev. Najznámejší zosnulý v krypte je veliteľ rakúskych pandúrov v službách Márie Terézie a vychýrený dobrodruh 18. storočia, barón František Trenck. Trenck zomrel ako väzeň na Špilberku a podľa závetu uložili jeho telo v krypte kapucínskeho kostola.
Kapucínska hrobka sa prestala na pohrebné účely využívať v r. 1787, kedy Jozef II. zakázal pochovávať mŕtvych uprostred miest. Vtedy hrobku uzatvorili a väčšinu vetracích otvorov zamurovali.
K ďalším hodnotným architektonickým pamiatkam patria aj jezuitský kostol Nanebovzatia Panny Márie a Augustiniánsky kláštor v Starom Brne s bazilikou.
Brno je aj mesto múzeí a galérií. Najväčšia galéria v meste - Moravská galéria - bola založená už v roku 1873. Na výstavy a umenie sa zameriava aj Galéria G99, ktorá je od r. 2000 nezávislou súčasťou Domu umenia mesta Brna a prezentuje aktivity najmladších tvorcov. Moravské zemské múzeum je najväčším múzeom v meste. Za návštevu určite stojí aj Brnenská priehrada, ktorá sa stala rekreačnou zónou tejto oblasti.
K mestu neodmysliteľne patrí viac než sedemdesiatročná tradícia veľtrhov a výstav, spojená s unikátnym funkcionalistickým Brnenským výstaviskom. Jeho areál bol vystavaný v pisárskej kotline v r. 1928. Výstavisko je v súčasnosti považované za jedno z najkrajších v Európe, vďaka svojmu riešeniu a polohe. Ročne sa tu usporadúva do štyridsať špecializovaných veľtrhov, na ktorých sa zúčastňujú spoločnosti z viac než päťdesiatich krajín sveta.
Brno je tiež mesto s najväčším počtom vysokých škôl, nachádza sa tu šesť vysokých škôl s 27 fakultami. Najznámejšie sú Masarykova univerzita, Vysoké učení technické, Janáčkova akadémia múzických umení atď. V Brne sídli Najvyšší správny súd, Najvyšší súd, Ústavný súd ČR a Najvyššie štátne zastupiteľstvo ČR.
Známy Masarykův okruh so svojou dlhoročnou tradíciou každoročne priťahuje tisíce milovníkov silných strojov a rýchlej jazdy.
Brno ponúka najrôznejšie možnosti športového vyžitia – od aerobiku, bojového umenia, tenisu až po horolezectvo, bowling či golf.
Cyklisti majú k dispozícii hustú sieť turistických ciest a cyklotrás s prístupom do všetkých zaujímavých kútov Juhomoravského kraja.
Brno si môžete prezrieť aj z „vtáčej perspektívy“, vďaka vyhliadkovým letom balónom. Ak sa do Brna vyberiete so svojimi ratolesťami, tie budú mať o zábavu postarané. Deti môžete potešiť napríklad vo Světe pro opičárny v Bongo. Ide o zábavný park pre celú rodinu, plný atrakcií (labyrint chodieb, šmýkačky, stavebnice, skákací hrad, lezecká stena, trampolíny apod.). Každá atrakcia pritom predstavuje iný svetadiel, či zem (Afrika, Európa, Madagaskar, Čína atď.), takže za jediný deň absolvujete cestu okolo sveta. Rodičia si môžu oddýchnuť v čitateľskom alebo internetovom kútiku, prípadne sledovať rôzne vystúpenia a programy.
Dopravu v Brne umožňuje rozvinutá sieť mestských dopravných spojov a liniek. Informačné centrum je sústredené na webovej stránke www.dpmb.cz.
