| BOLOGNA SPRIEVODCA / BOLOGNA CITYGUIDE |
|
TALIANSKOBologna je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku s počtom obyvateľov okolo 380.000. Je nazývaná aj červená (rossa) pre charakteristické budovy z neomietnutých tehál, alebo aj vzdelaná (dotta) pre svoju najstaršiu univerzitu a kultúru, ktorá tu prekvitá celé storočia, tučná (grassa) pre svoju gastronómiu - tradičnú kuchyňu. Nachádza sa 54 m nad morom a pre svoju priaznivú geografickú polohu medzi Pádskou nížinou a Appeninami už od čias antiky je miestom, kde sa úspešne rozvíja poľnohospodárstvo a v tomto období je aj domovom najväčšieho potravinárskeho priemyslu v Taliansku. Aj v hodnotení životných podmienok v talianskych mestách je na vrchole rebríčka a patrí k najbohatším mestám. Bologna je aj dôležitou dopravnou križovatkou medzi severom a juhom krajiny.
Mesto založené Etruskami sa pôvodne volalo Felsina. Jeho úrodná pôda, bohatstvo na vodu, či strategicky priaznivá poloha boli dôvodom, že mesto v 6.-5. stor. obývali keltské kmene. V r. 189 pred Kr. bolo premenované na Bononia a stalo sa rímskou kolóniou, odvtedy si udržiava svoj mestský charakter.
Cisár Henrich V. vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest.
14. stor. je charakteristické pre boje šľachtických rodov proti pápežovi. V r. 1506 pápež Július II. mesto pripojil k cirkevnému štátu.
Od r. 1860 toto mesto patrí k zjednotenému Taliansku.
Prednosťou mesta Bologna je sieť elegantných arkád pôvodom z 15. storočia, v dĺžke 35 km. Mimochodom, Portico of San Luca je jednou z najdlhších /nielen v Bologne, ale aj na svete) - 666 arkád v dĺžke 3,5 kilometrov.
Arkády poskytujú pohodlnú prechádzku mestom aj v nepriaznivom počasí, alebo aj príjemný nákup v elegantných obchodoch.
Zaujímavosťou je, že pri stavbe týchto arkádových chodieb sa mala dodržiavať požiadavka, že arkády by mali byť najmenej tak vysoké, ako bola výška jazdca na koni.
Bologna je známa aj svojimi početnými vežami, ktoré v stredoveku určovali charakter, profil mesta. Najdôležitejšie z nich sú dve, ktoré sú zároveň aj symbolom mesta. Sú to šikmo k sebe naklonené rodové veže zo stredoveku - Asinelli (97m) a Garisenda (48m).
Na vrchol väčšej - je reštaurovaná - sa dá vyjsť po 498 schodoch, odkiaľ sa návštevníkom naskytne pekný panoramatický výhľad na mesto.
Rozsiahle, takmer štvorcové námestie Piazza Maggiore, je často východiskovým bodom návštevníkov mesta. Je obklopené významnými budovami zo stredoveku. Najvýznamnejšou stavbou na tomto námestí je Basilica San Petronio, ktorá svojou dĺžkou 132m, šírkou 60m a výškou 45m, patrí medzi najimpozantnejšie a najväčšie kresťanské kostoly. Basilica San Petronio bola zasvätená patrónovi mesta - Sv. Petroniovi. S jej výstavbou sa začalo v r. 1390.
Stavebné práce boli ukončené v r. 1659, hoci stavba aj fasáda kostola ostali nedokončené. Stavba tohto gotického kostola bola totiž zastavená, aby prvenstvo vo veľkosti chrámu zostalo Dómu Sv. Petra v Ríme. Aj napriek tomu je táto stavba piatym najväčším kostolom na svete.
Stredový portál je majstrovským dielom Jacopa della Quercii - 15 stor. Strohý interier patrí k najkrajším v talianskej gotike. V samotnom interiéri sú početné cenné umelecké diela, nástenné maľby, oltáre, náhrobné pomníky slávnych osobností. Tu sa nachádza aj najstarší organ v Európe a tiež okrem iného aj veľké slnečné hodiny od astronóma Giovanni Domenico Cassiniho.
Vedľa baziliky stojí Palazzo dei Notai, ktorý už od 15. stor. je sídlom notárov. Pochádza zo 14. stor., pričom v r. 1908 bol renovovaný. Na protiľahlej strane námestia stojí Palazzo del Podestá. Bol postavený začiatkom 13. stor. a bol používaný ako súdna budova, teraz tam sídli radnica.
Na blízkom, turistami vyhľadávanom námestí, Piazza Nettuno oddychujúci návštevníci obdivujú rovnomennú nádhernú barokovú fontánu so sochou mužskej postavy - boha morí, Neptúna.
Medzi západnou časťou Piazza Mggiore a Piazza Nettuno nájdete radnicu s názvom Palazzo Comunale, alebo d´Accursio.
Komplex budov patril rodine Accursio, neskôr slúžil ako budova správnej rady. V r. 1444 bol Palác prvýkrát renovovaný. Dnes tam sídli okrem iného Morandi Museum - múzeum jedného z najväčších maliarov 20. stor. Giorgio Morandiho, ktorý sa narodil v tomto meste.
Z početného množstva chrámov a kostolov je potrebné spomenúť Katedrálu San Pietro na Via Indipendenza, ktorá bola požiarom v r. 1141 zničená. Z originálnej budovy zostala len cylindrická zvonica. Interiér kostola v barokovom štýle sa pýši freskou od Ludovico Carracciho.
Veľkému záujmu návštevníkov sa teší bolonská univerzita - Alma Mater Studiorum Universitá di Bologna. Bola založená v r. 1088 a je najstaršia v Európe.
Za zakladateľa sa považuje Irnerius, taliansky právnik, nazývaný aj ako lucerna juris. Vďaka nemu sa stalo právo samostatnou disciplínou. Taliansky mních Johan Gratian založil štúdiá kanonického práva. Pre tieto skutočnosti zdrojom aj centrom štúdia rímskeho aj kanonického práva sa stala Bolonská univerzita. Vyučovanie medicíny bolo do univerzitného programu zahrnuté pápežskou bulou v r. 1219, no rovnaké postavenie s právom nadobudlo až v r. 1288. V 13. stor. sa vyučuje v Bologni aj matematika, astronómia, filozofia, logika, rétorika a gramatika. Bolonská univerzita spočiatku nemala centralizované sídlo, vyučovalo sa na rôznych miestach v meste, niekedy u samotných učiteľov doma, alebo v prenajatých budovách. Študenti si sami vyberali aj platili svojich učiteľov, od 13. stor. učitelia mali fixné platy.
Prvým stálym sídlom bol Palazzo dell´Archiginnasio. Bol postavený v r. 1563 s cieľom spojiť všetky právnické školy (občianske aj cirkevné právo), prírodovedecké aj humanitné. Na stavebné práce podľa projektov bolonského architekta Antonio Morandiho dohliadal pápežský legát Pier Donato Cesi. V renesančnom paláci rozsiahla knižnica aj vnútorný dvor sú ozdobené rodovými znakmi študentov a profesorov.
V r. 1803 sa novým sídlom univerzity stalo Palazzo Poggi hlavná budova dodnes. Už od r. 1714 bolo sídlom Vedeckého inštitútu, od r. 1803 tu okrem rektorátu sídlia aj rôzne univerzitné múzeá (anatomické, astronomické, zoologické a ďalšie). Medzi jej absolventov patrili mnohé známe osobnosti, napríklad Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Mikuláš Kopernik. Študoval tu právo aj Torquato Tasso. Erasmus Rotterdamský sa tu zdržal 1 rok. Pre zaujímavosť, autor diela Meno ruže, Umberto Eco v r. 1971 sa stal na bolonskej univerzite profesorom semiotiky.
Bolonská univerzita bola a je stále lákadlom študentov, ktorých tu študuje približne 100.000 na 23 fakultách z rôznych krajín sveta.
Okrem historického centra a množstva krásnych stredovekých budov, palácov, chrámov, veží, námestí, špecifickú atmosféru dotvára aj čulý ruch a povestná bolonská kuchyňa. Nemožno nespomenúť obľúbené miestne špeciality z cestovín ako slávne tortellini a tagliatelle al ragú, špenátom alebo mäsom plnené taštičky a ďalšie typické bolonské jedlá.
Možno povedať, že Bologna je mesto, kde sa staré tradície spájajú s moderným tisícročím a určite stojí zato pri návšteve severného Talianska toto jedinečné mesto navštíviť a neobísť.
